sobota 27. dubna 2013

22. kapitola


Cameron sa ráno prebudila mierne dezorientovaná. Chvíľu jej trvalo, aby zahnala nočné mory a uistila sa, že sú to všetko len zlé sny.
Sadla si a počúvala všetky zvuky v dome. Nič nepočula, ale tak isto nikde nepočula ani Jacka. Na zlomok sekundy jej napadlo, že by sa mala o neho začať báť, ale potom si uvedomila: za prvé bol to Jack, a za druhé, ak sa mu niečo stalo, nebude len tak ležať v posteli a prizerať sa na to ako všetci umierajú.
Cítila sa v posteli zvláštne, keď vedela, že je niekde v jej dome. Cameron vstala a vošla do kúpeľne. Vyčistila si zuby, pustila sprchu a kým sa voda zahrievala, tak sa vyzliekla. Keď si vyzliekala tričko a preťahovala ho cez hlavu, jej zranené rameno zabolelo a vydala slabý výkrik. Stiahla si obväz a v zrkadle sa uistila, či je všetko v poriadku.

Bola to veľmi smiešna úloha, keďsa snažila osprchovať a umyť si vlasy, pričom si zachovať stehy čo najsuchšie. Doktor jej povedal, že by ich mala udržať v suchu počas prvých dvadsaťštyri hodín. Určite by uvítala v sprche nejakú pomoc – rozhodne, ak by sa niekto nerozhodol, že bude teraz džentlmen.
Nasledujúc Jackove reptanie.
Po sprche si rýchlo naniesla make-up a potom sa vydala dole. Vlasy si nechala uschnúť len tak na vzduchu. Nebude sa tým obťažovať, pretože si ich bude musieť znova upraviť, keď pôjde s Amy na skúšobnú večeru. Vošla do kuchyne a našla Jacka ako sedí a pracuje za pultom.
Jack sa na ňu pozrel cez počítač. „Dobré ráno.“
Pozrel sa na ňu znovu. No tentoraz dlhšie. Možno, že si toto ráno „zabudla“ dať podprsenku. Ďalšie hups.
„Robíš si týmto zo mňa srandu?“ spýtal sa.
„Zmier sa s tým. Mala som čo robiť, aby som dostala všetok kondicionér z vlasov, kamoško.“
Jack nad tým chvíľu premýšľal. „No, nemám potuchy, čo to znamená.“
Podišla bližšie. Všimla si, že je tam čerstvo uvarená káva, ktorá na ňu čaká. Vzdychla. Neuveriteľný muž – robil toho pre ňu viac a bolo viacej náročnejšie ostať na neho nahnevaná. Kedysi v tom bola dobrá.
Zobrala si zo skrinky svoju Michiganskú šálku a naliala si do nej kávu. Napila sa príjemne horúceho nápoja a pomaly sa začala cítiť ako človek. „Vyzeráš zaneprázdnený.“
„Máme pred sebou celý deň,“ povedal Jack.
S jeho šedým tričkom s krátkymi rukávmi, džínsami a vlhkými vlasmi, vyzeral nádherne uvoľnene a pritom ostražito. Cameron si pomyslela, že sa musel dobre vyspať v hosťovskej posteli.
Jack sa zamračil na svoj počítač. „Máš tu slabý signál na internet.“
Cameron obišla pult a posadila sa vedľa neho. „Nikdy predtým som s ním nemala problém.“
Keď sa pozrel na počítač, zazrela jeho jazvu na predlaktí, v krátkych rukávoch to bolo ťažké prehliadnuť: škaredú, zubatá, a niekoľko centimetrov dlhú. Zistila to, keď si čítala jeho zložky, ktoré obsahovali ďalšie zranenie na jeho druhej ruke, kde nôž prešiel skrz ruku, až na druhú stranu.
O jazve nepovedala nič, nechcela, aby to bolo Jackovi nepríjemné.
„Nie je to dosť, čo?“
Cameron sa potichu pokarhala. „Nedokážem si predstaviť, ako veľmi ti museli ublížiť.“
Žmurkla a všimla si, ako ju pozoruje.
„O trošku viac ako tvoj bod dva.“ Zmenil tému. „Takže dnes ešte máme pred sebou asi päť hodín jazdy. To znamená, že musíme vyraziť najneskôr o jedenástej, aby sme prišli včas na skúšku.“
„Musím zavolať Collinovi,“ zrazu si spomenula Cameron. „Potom, čo sa na neho Richard vykašlaľ, rozhodli sme sa ísť spolu.“
„Už som s ním hovoril, volal dnes skoro ráno, zaujímal sa o to, ako sa ti darí. Chystá sa ísť vlastným autom.“
„Ty si zdvihol môj mobil?“
Jackovi sa zdala táto otázka zábavná. „Je to problém?“
„Len sa mi zdá, že toto ráno si zvýšil kontrolu nad tým, o čo sa máš starať.“
„Pravdepodobne sa potrebujeme priamo dohodnúť. Bez ohľadu na to, čo sa stalo včera…“
„Aha, ale včera sa nič nestalo, pamätáš?“
„Pokiaľ ide o tvoju bezpečnosť, funguje to ako každý iný ochranný dohľad. Čo znamená, že ťa mám na starosti celý tento víkend, a ešte aj potom, kým nechytíme toho chlapa.“
Usadil sa a vzal rúžovú kartičku z pultu.
„Práve som hovoril o svadbe aj s tvojou priateľkou Amy.“
Cameron sa pozrela na hodinky na rúre. „Hovoril si s tiež s Amy? Veď je len osem tridsať.“
„Zistil som číslo z tvojho mobilu. Potreboval som ju požiadať, aby mi emailom zaslala zoznam hostí. Tím FBI na svadbe zaistí v hoteli bezpečnostné kontrolné stanovisko. Len hostia na zozname budú môcť vojsť.“
„Stavím sa, že Amy bola z toho nadšená.“
„Vlastne bola, povedala, že jej svadba bude vyzerať ultra-exkluzívne.“
Pozrel sa na jeho poznámky. „Mala ešte niekoľko správ, o ktoré ma požiadala, či by som ti ich neodovzdal, od slova do slova. Po prvé hovorí, že nesmieš zabudnúť na zvláštne družičkovské šperky, ktoré ti dala, pretože vieš ako dlho ich hľadala po obchodoch a aké je dôležité, aby si vynikla od ostatných družičiek. Za druhé chcela, aby si odstránila všetky príbehy z vysokoškolských pijatík, ktoré boli v hrubom návrhu svadobného prípitku, ktoré ti poslala minulý týždeň. Po tretie povedala, aby si si nevykladala zle tie prvé dve správy o šperkoch a prípitku ako neúctivé znamenie, ale naozaj, naozaj sa o teba obávala vzhľadom k všetkého čo sa ti stalo predošlú noc a aká je dojatá, že stále pôjdeš na jej svadbu. Nakoniec sa opýtala, či by ti nevadilo predstierať, že máme tento víkend rande, pretože nechce, aby si ďalší svadobný hostia mysleli, že ťa chráni FBI.“
Položil blok na stôl. „Povedal som jej, že s tou poslednou časťou si v pohode.“
Časť, kde majú predstierať pár. „Takže odteraz sme ‚my‘?“
Usmial sa. „Aspoň tento víkend sme, zlatíčko. Nemalo by to byť príliš ťažké, keďže budeme mať spoločnú hotelovú izbu.“
Ach jo.
Päť hodinová cesta autom ubehla rýchlo.
Pre Jacka sa veci zmenili od tej doby, čo zistil pravdu o tom, čo sa stalo pred tromi rokmi. Kvôli tomu sa pýtal sám seba veľa otázok. Chcel sa o Cameron dozvedieť viac. Tiež sa sám seba pýtal veľa otázok, aby nemusel myslieť na to, ako neuveriteľne pekne vyzerá s jej pohodlne padnúcimi rifľami zastrčenými do hnedých semišových topánok po kolená a slonovinovom svetríku s V-éčkovým výstrihom. Tento outfit bol definitívne nebezpečný pre jazdenie v aute – pri prvej prestávke v konverzácii, si začínal predstavovať jej nahé telo bez oblečenia, ale šoférovanie na diaľnici a topánky na pedále ho nútili upriamovať pozornosť k šoférovaniu.
Na pol ceste sa konečne dostal k téme, ktorá ho veľmi zaujímala. Snažil sa vymyslieť spôsob ako nadviazať na konverzáciu, ale v tom ho porazila.
„Prečo sa pýtaš, či som sa vydala?“
Jack starostlivo vyberal slová. „Tvoj dom sa zdá veľký pre jednu osobu. Myslel som si, že možno tam niekto s tebou žije.“
Natiahla si pred seba nohy, aby mala väčší komfort.
Jack sa snažil nespustiť oči z cesty a nie ‚aby sa pozeral na jej neposlušné nohy. Väčšinou.
„Rád by si vedel, ako som si ho mohla dovoliť, je to tak?“ Cameron sa pobavene opýtala.
„Vzhľadom k tomu, že som ťa v poslednej dobe obviňoval z brania úplatkov, nemám právo sa do toho starať. Ale ak by si bola ochotná zdieľať nejaké informácie, veľmi rád by som si ich vypočul.“
Cameron sa zasmiala. „Mohol by si byť kľudne právnikom s takouto odpoveďou. Zdedila som ho. Moja babička v tom dome žila celé roky – bol to dom, v ktorom môj otec vyrástol. V skutočnosti bol otec jedináčik, takže keď by moja babička zomrela, dom by bol jeho. Ale on zomrel skôr ako ona, a pretože rodičia sa rozviedli niekoľko rokov pred tým, dom som zdedila ja, ako jediné otcove dieťa. Najskôr som si myslela, že ho predám, ale nebolo by to správne. Babičkina smrť bola trochu neočakávaná – a nejako to vzdala, keď otca zabili. Po tom čo som stratila ju a aj otca, nemohla som sa toho domu len tak vzdať. Myslím si, že obaja by boli radi, že som si ho nechala.“
Jack sa obzrel, snažil sa rozhodnúť, či je v ich vzťahu namieste sa opýtať na ďalšiu zrejmú otázku. Vzhľadom k tomu, čo všetko sa stalo za posledných dvadsaťštyri hodín, si pomyslel, že sa môže opýtať. „Ako tvoj otec zomrel?“
Cameron sa odmlčala, a spočiatku si pomyslela, že nebude odpovedať. „Bol to policajt, tu v Chicagu. Pred štyrmi rokmi bol zabitý v službe. On a jeho partner reagovali na hlásenie o domácom násilí v bytovom dome – nejaký ďalší nájomca sa sťažoval. Keď sa tam dostali, nik neotváral, ale mohli počuť, ako žena vo vnútri kričí. Tak môj otec a jeho partner presvedčili obyvateľa bytu, aby im odomkli dvere. Ako náhle sa dostali dovnútra, všade navôkol boli drogy a uvedomili, že tá žena nie je obeť, ale kričala na obchodníkov, že sa ju snažili podviesť. Ako náhle díleri, ktorý sedeli na kuchynskej linke zbadali môjho otca a jeho partnera, začali strieľať. Otec s jeho partnerom boli zasiahnutí, partner do nohy a domáci dostal guľku do ramena. Otec nasledoval jedného z nich do spálne, pravdepodobne chcel uniknúť, kde bol tretí díler, ktorý chcel ujsť cez okno. Spanikáril a strelil otca v oblasti hrudníka a brucha.“
Jack si mohol len predstaviť, akú veľkú bolesť prežívala.
„Kurva. Cameron… je mi to tak ľúto.“ Rýchlo si to v hlave spočítal a dal si veci dohromady. „Pred štyrmi rokmi. To je keď si začínala pre Americkú právnickú kanceláriu.“
„Kiež by som mohla povedať, že prvú vec, ktorú som spravila ako prokurátorka bola, že som dostala toho hajzla, ktorý zabil môjho otca. Nie, že by nebolo dovolené si vyskúšať ten prípad.“
„Chytili toho hajzla?“
Prikývla. „Na štátnom súde sa priznal k zabitiu. Bolo to rýchle, bez komplikácii. Veľmi… neuspokojujúce.“
„Ale teraz dostaneš ďalšieho zmrda do väzenia na doživotie.“
„Táto časť je na tom uspokojujúca.“
Na chvíľku šli mlčky. „Cameron, ty ma udivuješ.“
Mierne sa usmiala. „Najvyššia chvála, ktorá prišla od niekoho, kto vie zabiť človeka sponkou.“
Jack sa prekvapene pozrel. „Vieš o tej kancelárskej spinke na papier?“
Pohladil si bradu. „Hmmm. Teraz to bolo dobré. Dokonca aj pre mňa.“
Cameron sa na neho otupene pozrela.
Zasmial sa. „Len srandujem.“ Väčšinou. Svorkou možno, ale nikdy sponkou. „Keď už hovoríme o tvojej práci – a o mojej – je tu niečo, čo by som ti chcel povedať, niečo na čo som prišiel pri stretnutí v Davisovej kancelárii. Spomenula si, že Silas vie o tvojom pripojení k prípadu Robardsovej.“
„Zdá sa, že sa o to Davis tiež zaujímal.“
„Stále premýšľam, ako ťa Silas odvolal z prípadu Martino pred tromi rokmi. Je tu jedna vec. Keď som si myslel, že si bola prokurátor, ktorý mal preskúmať všetky vyšetrovacie spisy a urobila rozhodnutie, že nebol dostatok dôkazov, aby si sa pokúsila o ten prípad. Ale teraz viem, že si bola pod tlakom Silasa a celá vec mi dáko nesedí. Neverím mu.“
Cameron sa nad tým zamyslela. Jack mohol vidieť, ako rýchlo premýšľa nad rôznymi možnosťami.
„Musíš byť v tomto veľmi opatrný,“ povedala. „Silas je americký prokurátor. Nemôžeme proti nemu vzniesť obvinenia len vďaka zlým pocitom. Vieš lepšie ako ktokoľvek iný, aký môže byť pomstychtivý.“
„Je to len niečo, čo chcem aby si vedela. Musíš byť opatrná ohľadom Silasa. A fakt, že pôjdem v pondelok s tebou do práce, je perfektný – budem dávať na toho skurvysyna pozor. Ak sa čo i len na teba škaredo pozrie, mohol by som použiť nápad so sponkou.“
Cameron sa otočila jeho smerom. „To by bolo pre teba veľmi neblahé.“
„Teraz keď viem, že je to on, kto ma podviedol pred tromi rokmi, moje pocity k nemu by som vyjadril horšími slovami ako na teba.“
„Dúfam, že sa môžeš ovládať okolo neho, pre naše dobro.“
Jack na chvíľku prestal sledovať cestu a pozrel sa na ňu. „Za všetky tie roky v armáde a FBI, je len jedna osoba okolo mňa ‚pri ktorej som kedy mal nejaký problém s ovládaním sa.“
Usmiala sa, ale nič na to nepovedala. Oprela sa o sedadlo a preložila si provokatívne nohu cez nohu jeho smerom.
Jack tvrdo bojoval proti obrázkom, ktoré prepadali jeho myseľ.
„Uvedomuješ si, že šoféruješ, však?“
„Vďaka za upozornenie, Cameron.“

8 komentářů:

  1. děkuju moc za další překlad:) jak moc nejsem přes detektivky tak se hrozně těším na další:) G

    OdpovědětVymazat
  2. Jsou úžasní :-D děkuji za překlad, těším se na další kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  3. Já ty dva spolu zbožňuju. Jsem zvědavá, jak dlouho to vydrží, než po sobě ,,skočí" =D... Děkuju za překlad a korekturu... Už se nemůžu dočkat další kapitolky... =)

    OdpovědětVymazat
  4. Super kapitola. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc za překlad, ten závěr je nejlepší :D, už se moc těším na další kapitolu...:D

    OdpovědětVymazat
  6. Strašně tuhle knížku žeru :-D takže mooooc díky za překlad. Už se nemůžu dočkat další kapitolky. A chci se zeptat, kolik to má kapitol celkem? Já jen na kolik se můžu ještě těšit :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za překlad :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji moc za překlad.

    OdpovědětVymazat