sobota 20. dubna 2013

21. kapitola



Jack prechádzal po miestnosti zatiaľ, čo hovorila.

Cameron začala najskôr s prípadom Martino. Myslela si, že by mohla začať rovno od začiatku. Rozprávala mu o rozhodnutí Silasa, ako nebudú stíhať Martina a o jehopríkaze, že nemôže nič povedať FBI ani nikomu ďalšiemu o jeho rozhodnutí.

„Bola som vtedy v kancelárii nová – nechcela som, aby ma vyhodili, “ povedala. „Veci by vyzerali úplne inak, ak by sme ten rozhovor viedli teraz.“

Potom mu povedala všetko ostatné: Silasove pokusy, aby ho vyhodili. O jej kontaktu na ministerstve, o stretnutí s Davisom, aby ho prevelili, dokonca odpoveď, ktorú dala Davisovi, keď sa pýtal prečo chce pomôcť Jackovi.

„Tvoje prevelenie do Nebrasky nebolo skvelé rozhodnutie, uvedomujem si to, ale bolo to lepši,e ako byť zo služby úplne vyhodený,“ povedala. „Bolo to to najlepšie, čo som za daných okolností mohla spraviť.“

Keď skončila, Jack nič nepovedal. Uplynul okamih.

Stále nič nepovedal.

Potom na ňu uprel pohľad a zamieril cez izbu k nej.

Cameron sa vzchopila. S takýmto druhom pohľadu v očiach, no buď ju išiel zabiť alebo ... .

Pobozkal ju. Vášnivým bozkom, vnikol do jej do úst aj jazykom. Keď sa odťahoval obaja boli bez dychu.

„Prečo si mi to nepovedala pred tromi rokmi, než som odišiel?“ opýtal sa.

„Povedal si tridsiatim miliónom ľudí, aby som si strčila hlavu do zadku. Zábavné, ako by mohlo dievča po tomto chcieť, aby sme mali zmysluplnú konverzáciu.“

Usmial sa. „Pravda. Takže ako je to medzi nami teraz?“ Ako keby mala potuchy. „Mali by sme sa dohodnúť na nejakých pravidlách v tejto situácii. Budeš bývať v tomto dome. So mnou.“

Jack sa odtiahol. „Presne tak. Dobrý nápad.“ Prešiel si rukou po vlasoch a postavil sa vedľa nej. Nepravidelne vydýchol a znovu sa na ňu pozrel. „Myslím, že za prvé sa musíme dohodnúť, aby si tu nepobehovala v tesných tričkách a v Jóga nohaviciach.“

„Dobre. Prestanem s tým, ak sa oholíš.“

Jack si prešiel rukou po brade a zazubil sa. „Páči sa ti briadka, čo?“ Niekedy.

Jeho čeľusť sa trochu zdvihla. „Varoval som ťa, aby si sa takto na mňa nepozerala.“

Cameron mohla vidieť túžbu v jeho očiach a aj vnútorný boj. Kašlem na to.

Podišla k nemu a pobozkala ho. Akoby upustili od vyjednávania – schmatol ju za zadoček a zdvihol ju. Bez toho aby prerušili bozk mu obtočila nohy okolo pása, keď ju niesol preč z kuchyne na poschodie.

„To je pravdepodobne dobrý nápad,“ povedala Cameron, keď mu prešla rukami cez jeho svalnaté paže a ramená, žasla nad jednoduchosťou akou ju niesol.

Jack si odvážne zahryzol do spodnej pery. „Tak ma zastav. Povedz mi, že by som sa s tebou nemal zapliesť, kým si môj svedok.“

Cameron si zamotala prsty do jeho hustých tmavých vlasov. „To znie komplikovane.“

Na vrchole schodiska ju oprel o stenu a pobozkal jej krk. „Povedz mi, že by som mal spomaliť,“ zamrmlal jej do jamky na krku.

Cameron zavrela oči a takmer zastonala. „Pravdepodobne by si mal.“

Posunula sa, keď obkročmo zacítila pevnú hrču v jeho džínsoch priamo medzi jej stehnami.

Jack sa nadýchol a odniesol ju do spálne. „Povedz mi, že je to len nejaký druh hrdinského komplexu kvôli tomu, že som ti dnes zachránil život.“

„Myslím si, že je to úplne možné.“

Položil ju na posteľ a ľahol si na ňu. Jeho hlas bol zastretý. „Povedz mi, že to nechceš Cameron.“

Prešla prstom po reze na jeho tvári. „Je mi to ľúto. Ale to nemôžem povedať.“

Jack ju pobozkal a niečo sa v nich oboch zlomilo. Cameron siala na jeho ramenné popruhy, nemala potuchy ako sa táto prekliata vec vyzlieka. Jackove ruky putovali všade po jej tele. Schmatol si spodok svojho trička a bol pripravený si ho prevliecť cez hlavu.

„Len pozor na stehy,“ zamrmlala Cameron proti jeho ústam.

„Kurva.“ Jack zasyčal a zrazu z nej zišiel.

„Nie – kam ideš?“ ak by šiel niekde inde než pre kondóm, budem si s ním musieť prehodiť pár vážnych slov. Ale určite pár z nich budú vulgárne.

„Dnes si bola postrelená,“ povedal medzi trhanými nádychmi.

„To je v poriadku,“ povedala Cameron, natiahla sa po ňom. „Veď je to len bod dva, pamätáš?“

Jack ju schmatol za ruky a pritisol ju na posteli. Vyzerala, že súhlasí.

„Teraz je to viac než to.“

„Ježiši Cameron. Práve som zistil, že za posledné tri roky som bol totálny kretén. Nenúť ma, aby som bol kreténom aj dnes. Spravme aspoň túto časť správne. Si zranená fyzicky aj emocionálne – nechcem ťa takto využiť.“

Pozrela sa na neho. „Mizerný čas na to, aby si začal byť znova milý. Myslím si, že sme o tom hovorili“

„Ver mi – nie je to pre mňa nič jednoduché.“ Jack zliezol z postele. „Dnes v noci si musíš oddýchnuť. A ak teraz neodídem, oddych bude posledná vec, ktorú budeme robiť. “ Natiahol ruku a pomohol jej vstať.

Cameron sa dostala z postele a nasledovala ho ku dverám. Na chvíľu sa zastavil pri dverách a chvíľu ju pozoroval. Vlasy mal rozstrapatené, oči mali farbu horúcej čokolády. Spálňové oči s výnimkou toho, že nemala tú prekliatu spálňovú časť.

Oprela sa blízko k nemu oproti zárubni. „Vieš, ráno pravdepodobne budem vďačná, že si dneska džentlmen.“

„Ale teraz?“

„Práve teraz nie sú moje city k tebe moc príjemné.“

Jack sa usmial. „Už som na to zvyknutý.“ Otočil sa a zamieril chodbou k hosťovskej izbe. Zastavil sa pred tým ako vošiel dovnútra. „Mimochodom, mám v bielizníku pánsku mikinu.“

„White Sox?“ opýtala sa Cameron.

„Áno.“

„Je Collinova. Musel ju tu nechať, keď tu nedávno prespal.“

„Si si istá, že vy dvaja ste len priatelia?“ opýtal sa podozrievavo.

Cameron sa tomu zasmiala. „Áno.“

„A si si istá, že je gay?“

„Absolútne.“

Jack prikývol a zdalo sa, že je spokojný. „Dobrú noc Cameron.“

To bolo posledný krát, čo ho v túto noc videla.



JACK SI PREZLIEKOL nohavice a tričko a pripevnil si k lýtku zbraň. Zastavil sa pri dverách, počúvajúc zvuky prichádzajúce z chodby, ako sa Cameron chystala do postele. Spravil si vlastnú rutinu, potom sa pozrel na BlackBarre a skontroloval si všetky e-maily z kancelárie. Naukladal si pár vankúšov pri čele postele, založil si ruky za hlavu a ľahol si. Premýšľal nad tým, či sa začíta do knihy, ktorú si priniesol, no nebol práve v uvoľnenej nálade.

Keď už nepočul žiadne zvuky, pre istotu ešte počkal tridsať minút.

Vstal a prešiel chodbou. Vstúpil potichu do Cameroninej spálne, zastavil sa pri dverách a počúval tiché a pravidelné nádychy. Spokojne spala. Presunul sa do rohu miestnosti a posadil sa na podlahu pri priehľadných dverách, ktoré viedli na balkón a požiarne schodisko.

Oprel si hlavu o stenu.

Potichu sedel v tme a pozoroval ju. Vedel, že ho spánok nakoniec premôže – spal na oveľa nepohodlnejších miestach – bolo by to jednoduché mať bezsenný spánok. Ak to bude nutné, v okamihu bude pripravený. Boh pomôž mužovi, ktorý sa pokúsi okolo neho dostať.

5 komentářů:

  1. No to si že mě děláte srandu??! Proč musí být Jack takový gentleman?!! Ale jinak je sladké, jak Cameron hlídá... Děkuju za překlad a korekturu... =)

    OdpovědětVymazat
  2. děkuju za překlad.. aleto gentlemanství si mohl opravdu odpustit :)

    OdpovědětVymazat
  3. souhlasím s komenty nade mnou :D díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad a doufám, že další bude brzy...:D

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad, předevčírem jsem se do knížky začetla a skončila jsem tady. Skvělá knížka, moc se těším na pokračování :-D

    OdpovědětVymazat