sobota 13. dubna 2013

19. kapitola


Cameron a Wilkins čakali na stoličkách mimo Davisovej kancelárie. Bolo skoro 21.00 a agenti FBI sa na ňu zvedavo pozerali, ako keď kedysi vyšla z jeho kancelárie.
Davis požiadal o rozhovor najskôr Jacka. Osamote. Wilkins vstal a začal prechádzať po miestnosti. Cameron mohla povedať, že sa mu nepáčilo byť odložený na vedľajšiu koľaj.
Úprimne povedané, ani jej. S predstieraným zívnutím zaklonila hlavu proti sklenému okienku Davisovej kancelárie. Záves bol tak, aby nemohla nič vidieť, ale ak náhodou začula slovo alebo dve ...
„Už som sa o to snažil,“ povedal Wilkins. „Hovoria príliš potichu.“
„O čom si myslíš, že hovoria?“
„O tebe.“
„No ja viem, že o mne, ale o čom konkrétne?“
Wilkins sa pozrel na dvere. „Ja neviem.“

Cameron zdvihla hlavu mimo výhľadu na okienko „Myslíš si, že má Jack problémy?“

Po krátkej odmlke Willkins odpovedal. „Mal by som tam byť.“

Dvere sa náhle rozleteli a Davis vystúpil. Kývol na Wilkinsa, potom pokynul na Cameron. „Pani Lyndeová, prosím, mohla by ste s nami ísť do mojej kancelárii.“

Nasledovala Wilkinsa dovnútra. Jack sedel v rohu izby a jeho tvár bola nečitateľná.

Cameron sa posadila do sedadla oproti Davisovmu stolu, do kresla, ktoré bolo bližšie k Jackovi. Wilkins sedel na druhej strane. Davis zopäl ruky a posadil sa. Mal na sebe vážny výraz, tak ako pred tromi rokmi, keď bola uňho v kancelárii naposledy.

„Pani Lynde, ako zvláštny agent mám na starosti tento úrad, rád by som vám dal moje najúprimnejšie ospravedlnenie. Za to čo sa stalo. Volal som CPD dozorcovi. Mám v pláne vidieť dôstojníkov, ktorí mali toto popoludnie nad vami policajný dohľad. Som od zlosti bez seba, za to čo sa stalo. Sľubujem vám, že sa to znova nestane.“

„Ďakujem vám. Našťastie tam bol Agent Pallas. Za svoje činy si zaslúži uznanie. Nedokážem si predstaviť, čo by sa mohlo stať, keby sa neukázal, “ povedala Cameron.

„S Jackom sme o tom hovorili. Súhlasím s ním, aby FBI prevzala ochranný dohľad. Vo svetle dnešného útoku vám priradíme agenta, ktorý bude s vami po celú dobu. Bude presunutý do vášho domu, bude vás sledovať do práce, pôjde všade, kam pôjdete vy. Poprosil som Jacka, ako hlavného vyšetrovateľa tohto prípadu, aby sa ujal tejto úlohy. On súhlasil. “

Cameron bola opatrná, nedala najavo žiadnu reakciu. V kútiku oka, videla Jacka. Jeho výraz zostal rovnako neutrálny. Bolo to divné, sedieť vedľa neho v Davisovej kancelárii, predstierať ako by všetko bola práca ako zvyčajne, napriek tomu, čo sa stalo medzi nimi v sobotu večer.

„Obávam sa, že to bude oveľa razantnejšia úroveň ochranného dohľadu, “ pokračoval Davis, „ale bohužiaľ, v tejto veci nemáme veľmi na výber.“

„Verte mi – nikto nechce, aby sa dnešná udalosť opakovala viac ako ja,“ povedala Cameron. „V tomto prípade, som šťastná, že budem znevýhodnená.“

„S Jackovým stálym dozorom, budeme potrebovať niekoho iného, kto by prevzal zodpovednosť za vyšetrovanie.“ Davis sa otočil k Wilkinsovi. „Sam – Jack odporúča, aby si ho v tejto funkcii zastúpil ty. Ubezpečil ma, že si na túto zodpovednosť pripravený.“

Nezvyčajné slová, Wilkins sa odmlčal, pred tým ako odpovedal svojmu šéfovi. „Vážim si dôveru, ktorú vy a Jack vo mne máte, pane. Ale Jack a ja sme partneri, a rád by som s ním pokračoval aj v tejto úlohe. “

Davis sa zasmial. „Och, nebojte sa – nie ste tak ľahko od neho odvelený. Stále budete partnermi, ale s rôznym povinnosťami. Jack zostane so slečnou Lynd, a vy budete viesť tím tu v našej kancelárii. “

Wilkins sa usmial. „V tomto prípade to z celého srdca prijímam.“

„Myslel som si to,“ povedal Davis. „Teraz – musíme začať premýšľať o tom, čo sa dnes stalo. Ako dopekla mohol vrah Mandy Robardsovej nájsť Cameron? Na strane FBI sme boli traja a riaditeľ, ktorí sú si vedomí vašej účasti vo vyšetrovaní. Wilkins – myslím, že za prvé potrebujeme spraviť zoznamom každého v Chicagskom policajnom oddelení, ktorí o tom vedeli. Dnešný útok nám objasňuje jednu vec: máme únik informácii. Ale môžeme byť schopní, využiť to v náš prospech. Ako náhle zistíme odkiaľ unikajú informácie, môžeme to použiť, aby sme sa dostali k vrahovi. “

„Buďte opatrný, keď budete zaobchádzať s CPD,“ Jack varoval Wilkinsa.

„Tím policajtom sa nebude páčiť tvrdenie, že od jedného z nich mohli uniknúť informácie, buď zámerne alebo neúmyselne. Buď ostražitý.“

„Neboj sa –opatrnosť je moja silná stránka.“ Povedal Wilkins. „Musíme myslieť aj na CPD. Dvadsať žien na rozlúčkovej párty v sobotu, ktoré videli, že je pod mojím a Jackovim dohľadom. Každý z nich mohol povedať tieto informácie nesprávnej osobe.“

„Môžem ti dať ich mená, ale pochybujem, že niektoré z týchto dievčat by to prezradilo,“ povedala Cameron. „Nikto nemal potuchy, prečo sa ty a Jack na ma strážite.“

Jack smeroval na Cameron. „A čo vaši priatelia a rodina? Povedali ste im niečo?“

„Collin a Amy vedia málo, ale nič konkrétne. A vedia, že majú mlčať. S nikým iným som o tom nehovorila.“

Davis sa následne posunul na stoličke. „Takže sa zameriame na CPD. A ako okrajovú možnosť sa zameriame na dievčatá, ktoré boli s Cameron v sobotu večer. A mimochodom, Jack nespomínam si, že by som hocičo videl vo vašej správe o tebe a Wilkinsovi a rozlúčkovej párty. Podivné ako sa to z tade dostalo.“

„Bolo to rozhodnutie na poslednú chvíľu, na základe bezpečnostných parametrov v nočnom klube, v ktorom sa pani Lynde plánovala zúčastniť rozlúčkovej párty.“

„Pekná odpoveď,“ povedal Davis.

„Bez srandy,“ súhlasil Wilkins.

„Keď už robíme zoznam toho, kto si je vedomý môjho zapojenia do vyšetrovania Robardsovej, mala by som spomenúť, že to vie Silas. Zistil to od Godfreya,“ povedala Cameron, s odkazom na riaditeľa FBI. „Zdá sa, že zavolal Silasovi minulý týždeň, aby mi poďakoval za moju spoluprácu pri vyšetrovaní.“

Davis sa zastavil pri zmienke Silasovho mena. „Myslíte si, že je možné, aby niekomu Silas povedal o vašej účasti v prípade?“

„Ako americký právnik by to mal vedieť určite lepšie,“ povedala Cameron.

„Dúfam v to,“ súhlasil Davis.

Konverzácia sa stočila na tému ako boli Wilkins a Jack na nedávnej ceste v New Yorku. Cameron ich počúvala. Zatiaľ čo bol Jack zabraný do debaty s Davisom, jej oči si nemohli pomôcť, bola zahľadená na rezné rany na jeho tvári. Na pohotovosti, kde dostala na rameno päť stehov zranenie strelnej rany bodu dva, lekár mu ponúkol, aby sa mu sestra postarala o škrabance tvári a ruke. Len nad tým mávol rukou, a neustúpil od Cameron.

V posledných dňoch, sa toľko toho medzi nimi udialo- prvá vec, ktorá sa nikdy nestala pred jej dverami, potom to čo si nikdy neprizná, to čo sa stalo v sobotu večer. Cameron nemala vôbec tušenie, čo sa medzi ňou a Jackom v poslednej dobe dialo, ale keď sa pozrela na jeho rany, vedela jednu vec.

Verila mu.

A teraz bude pod jeho dohľadom dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni, vedela, že mu bude dôverovať v oboch smeroch. Znamenalo to, že mu potrebuje povedať všetko, čo sa stalo pred tromi rokmi.

Dnes.



KEĎ SA GRANT, dostal v noci do svojho bytu, zastavil sa pred dverami, čakal, že ho niekto strčí ku dverám a nasadí mu putá.

To sa nestalo.

Vydýchol si, nachádzajúc komfort vo fakte, že prinajmenšom ho Pallas identifikoval len ako maskovaného muža. Ako dlho táto skutočnosť ostane neodhalená, bolo už menej isté. Musel si povedať, že v to popoludnie nešlo všetko, tak ako si naplánoval. Podcenil to.

Grant sa plížil po byte s vypnutými svetlami a kontroloval výhľad z každého okna. Posadil sa na parapet tretieho okna a pozrel sa dolu na ulicu, aby skontroloval, či tam nie je niečo podozrivé - podivne zaparkované autá pred domom, pes na prechádzke, ktorý práve zastavil, aby sa vyvenčil, bezdomovec, ktorý pohodlne prešiel pred domom po ulici.

Nič nevidel.

Dva krát za dva týždne sa ho Mandy Robardsová pokúšala vydierať, vtedy zúril. Teraz bol paranoidný. To nie je dobrá kombinácia.

Cameron Lynde nemala prísť z práce tak skoro. Tiež nemala domov priviesť so sebou priateľa – nie že by mal problém ho odstaviť z cesty.

Zvládol by policajtov pred domom v aute. Bol však na mŕtvom bode s Jackom Pallasom. Videl hnev v očiach federálneho agenta, keď preletel cez sklené dvere, nebolo to niečo, čo čakal. Nečakal, že tá žena – ktorá sa relatívne dobre správala, až do tej doby – než sa pokúsil na neho vystreliť.

Mal šťastie, vedel to vtedy, keď utiekol, všetko išlo úplne mimo, než to čo si naplánoval. Našťastie sa však v budúcnosti nebude spoliehať na šťastie.

Spokojný, že nemal byt pod dohľadom. Grant išiel späť do svojej izby a vyzliekol sa. Ako to už v ten večer spravil stokrát, vracal sa k udalostiam útoku a čo sa stalo potom, hľadal kedy bol najzraniteľnejší.

Nikto nevidel jeho tvár. Ani nikto nepočul jeho hlas, pretože počas celého útoku ani nezakašlal. Nezanechal žiadne odtlačky vďaka rukaviciam. Útek mal dostatočne čistý – musel predbehnúť tých dvoch bezcenných policajtov, jeden z nich bol štíhlejší a druhý vyzeral sotva dosť starý na to, aby šoféroval auto. Chicago je najlepšie. Zobral si batoh, ktorý mal odložený pri ženinom dome v smetiaku a utekal pol míle opačným smerom k parkovisku, kde mal zaparkované auto. Po ceste zahodil batoh do smetiaka. Keď sa dostal k parkovisku, zhodil masku, rukavice a bundu a vypadal jednoducho ako človek, ktorý mal na sebe čierne nylonové nohavice a tričko s dlhým rukávom, ktoré mal vo svojej športovej taške, keď bol neskoro popoludní trénovať. Ako náhle sa dostal k autu a odišiel, zašiel do druhej ulice o pár kilometrov ďalej prezliekol sa do obleku, ktorý si nechal v aute. Batoh so zvyškom čierneho oblečenia, do ktorého pridal pár ťažkých tehál, teraz ležal na dne rieky Chicago.

Grant išiel holý do kúpeľne a pustil si vodu na sprchovanie. Študoval ako para naplnila vzduch.

Bola tam jedna slabina.

Nemal žiadne alibi. Nedúfal, že bude nejaké potrebovať.

Iste, tak rýchlo ako vyhodil batoh do rieky, sa ponáhľal priamo na večerné stretnutie – stretnutie so starým priateľom, ktorý pracoval v Tribúne, v jednom bare pri rieke West.

Von sa dostala informácia, že jedna vysoko cenená prostitútka bola zavraždená v jednom z mestských najluxusnejších hotelov, kolovali nepotvrdené zvesti o tom, že jej zoznam klientov odhalil aj meno senátora Hodgesa.

Priateľ, ktorý dlhoval Grantovi niekoľko láskavostí za ten čas, keď mu dával včasný prístup k mnohým politickým rokovaniam senátora, zavolal mu, aby sa zišli na poháriku. Grant bol zvedavý, či senátorovo meno bolo na zozname podozrivých, a či jeho priateľ vie niečo o vyšetrovaní FBI. Ako sa ukázalo jeho priateľ vedel len veľmi málo a Grant mal pocit, že bol jedným, ktorý čerpal informácie.

Po drinku sa vrátil do senátorovej kancelária a zúčastnil sa viacerých stretnutí s vysoko postavenými členmi a dvomi Hodgesovími advokátmi. Senátor pôvodne plánoval, že sa v niekoľkých nasledujúcich týždňoch vráti do D. C., ale vzhľadom k varovaniu od FBI, aby neopustil štát, mal alternatívne plány potrebné na prerokovanie. Po prvé a predovšetkým na mysli každého z nás bolo, ako vysvetlíme zmeny senátorovho rozvrhu bez toho, aby sa vypytovala tlač, či je to kvôli spojeniu s vraždou Mandy Robardsovej.

Grant tajne hundral pri type týchto konverzácii. Tieto tlmené tóny, naplnili izbu napätím, ustaranými pohľadmi nad tým, čo tlač – výdych – dokonca aj vrah môžu prípadne vedieť o zapojení senátora s Mandy. Nemali najmenšie tušenie, že človek o ktorom hovoria práve sedí s nimi u jedného stola.

A vedel všetko.

Konečne po skončení stretnutia, išiel Grant domov, pričom spravil niekoľko obchádzok pozdĺž cesty, aby sa ubezpečil, že ho nikto nesleduje. Všetko so všetkým, jeho deň vyzeral ako ktorýkoľvek iný, ak by sa ho niekto pýtal – okrem tej jednej chýbajúcej hodiny. Bude musieť s niečím prísť, len aby bol pripravený.

Grant si spomenul na okamih, ako ho Cameron Lynde zbadala na schodoch v dome, keď krok čo krok ustupovala a zašepkala Čo chceš?

Chcel sa kurva prestať pozerať cez rameno, keď vojde do svojho bytu, to je to čo chce.

Povedala, že nepozná, kto on je. Hoci si rád myslel, že ľudia majú tendenciu hovoriť pravdu, keď cítia pritlačenú chladnú hlaveň pri hlave, nebol si istý, či jej má veriť.

Našťastie nemusel.

Kvôli nej dúfal, že hovorila pravdu. Mandina vražda bola takmer dokonalá, skoro umelecká. Najlepší agent FBI v meste bol pridelený k tomuto prípadu a napriek tomu nič o ňom nezistil. A nič by na neho nezistili tak dlho, ako by nevstúpila na rad Cameron Lynde.

Samozrejme, urobí predbežné opatrenia, aby vedel, keby to urobila. Boli tak hlúpi. Pallas, policajti, všetci z nich. Bol im priamo pod nosom a oni si to neuvedomili. Keby vedel, že s vraždou bude toľká zábava ,urobil by to už pred rokmi.

3 komentáře:

  1. děkuju za překlad :) grantovo uvažování je vážně nemocné. pry keby věděl že vražda bude taká zábava... doufám že se v další kapitole vrhne podezření na silase :)

    OdpovědětVymazat
  2. Co? Já chci další kapitolu a vidět, jak se bude Jack tvářit, až mu Cameron poví pravdu... Jinak Grant je bezpáteřní nemocný šmejd! Díky za překlad a korekturu... =)

    OdpovědětVymazat
  3. Bingo, jsem opravdu ráda jak to s Jackem a Cameron dopadlo, jsem též zvědavá jak se bude tvářit, až se dozví pravdu...:D Děkuji za překlad a doufám, že další kapitolka bude brzy :D

    OdpovědětVymazat