sobota 6. dubna 2013

17. kapitola


Jack zosadol z Triumfa na otvorenom priestranstve blízko konca bloku a prišiel k neoznačenému policajnému autu zaparkovanému pred Cameroniným domom. Prišiel dlhšou premočenou cestou, pätnásť minút pozdĺž jazera. Asi za tri týždne bude musieť zagarážovať motorku na zimu vďaka chladnému počasiu a vezme si Ford LTD Crown Victoria, ktoré je viac praktické, ale je rovnakého rázu.

Keď sa Jack priblížil k autu, Harper, starší policajt dennej zmeny, otvoril okno na strane vodiča.

„Prišla len pred pár minútam s McCannom.“

Jack spracoval tieto informácie, nešťastný z faktu, že Cameron nebola sama. Zavolal do jej kancelárie a bol prekvapený, keď mu jej sekretárka povedala, že odišla domov skôr. V tom čase sa to zdalo ako náhoda, pretože sa s ňou chcel porozprávať osamote, každopádne v jej dome by malo byť viac súkromia.

Poďakoval policajtom a zamieril k hlavnej bráne.

Za posledných pár dní sa snažil vyhnúť tomuto rozhovoru. Hlavne preto, že bol prekvapený z toho, čo sa udialo v sobotu večer. Nebol impulzívny človek. Impulzívny muži v jeho brandži rýchlo končili mŕtvy. Alebo ešte horšie. Osobne prežil najhoršie z rúk Martina a vedel, že jediný spôsob ako mohol prežiť a vypovedať, bolo, že aj napriek bolesti sa udržal pri zmysloch a čakal ďalšie dva neznesiteľne dlhé dni na správny moment pre útok.

To čo sa stalo s Cameron v Manor House, ho zanechalo nevyrovnaným. Mimo jeho hry. Nedovolil často, aby ho niekto v spoločnosti ľudí zastihol bez obranných múrov. To robilo muža ... zraniteľným.

Nejako sa dostala za jeho obranu. A teraz mu každý jeho inštinkt hovoril, aby zostal od nej tak ďaleko, ako to bude možné, aby sa posilnil voči nej ešte viac, ako v minulosti. Prečká zvyšok vyšetrovania Robards, a potom odíde bez ďalšieho pohľadu.

Až na jednu vec.

Videl si, čo si vidieť chcel.

Toto jej prerieknutie mal v kútiku mysle, dotierajúc ho od tej doby, keď to povedala prvý krát. Ktovie čo mala vtedy na mysli? Ale ak tam bolo nejaké iné vysvetlenie, čo sa dialo v Davisovej kancelárii v to ráno – deň kedy bol prevelený z DOJ - chcel o tom vedieť.

Potreboval to vedieť.

Takže tentoraz neodíde, kým mu to nepovie. Dostane odpovede, ktoré chce. Dnes.

Jack kráčal po schodoch k jej vchodu. Zazvonil na zvonček a čakal.

Žiadna odozva.

Skúsil to znova.

Stále nič.

Jack sa pozrel späť na utajené vozidlo zaparkované na ulici.

Na sedadle spolujazdca dôstojníčka Regan stiahla okienko a pokrčila plecami. „Možno, že sú vzadu. McCann povedal niečo o tom, že budú piť, kým skontrolujeme vonkajšok domu. Možnože sedia na poschodí alebo niečo.“

Dôstojník Harper vystúpil z auta. „Chcete aby sme to skontrolovali?“

Pravdepodobne len sedela na poschodí a popíjala.

Ale pravdepodobne to nie je nič dobré.

Jack vzal tentoraz schody po dvoch. „Jeden z vás strážte predok a snažte sa zvoniť. Ďalší z vás by mal ísť okolo východnej strany domu.“ Bola tam brána, ktorá z tej strany blokovala prístup k zadnej časti domu, ale ešte to stálo za kontrolu.

Vytasil zbraň, Jack išiel opačným smerom, plížil sa po strane domu. Všetky okná boli neporušené. Keď opatrne nakukoval do každého z nich, nič nevidel a ani nepočul.

Pohyboval sa opatrne okolo domu a okolo dvora. Videl, že tam Cameron ani Collin nie sú. Zakrádal sa po schodoch, ktoré viedli na verandu a pritisol chrbát k domu. Na jednej strane boli dvere a na druhej okno. Dvere mali takmer všetky sklá s výnimkou masívneho ohraničenia dubom. Okno malo aspoň závesy, ktoré poskytli ako taký úkryt.

Byť opatrný, zostať skrytý tak ako to bude možné, nakukol cez okno.

Nič.

Kuchyňa a veľká izba boli prázdne.

Neodišla by bez policajnej hliadky.

Jack zosilnel zovretie na zbrani. Jeho oči prehľadali dom a snažil sa zostať mimo dohľadu.

Potom ju zbadal – jeho puls bežal ako o závod.

Na druhej strane kuchyne bolo veľké dekoratívne zrkadlo zavesené na stene oproti schodisku. Videl Cameron v zrkadle – stála na schodoch.

Muž oblečený v čiernej maske stál za ňou a držal jej pri hlave zbraň.

Predný zvonček zazvonil a maskovaný muž sa pozrel tým smerom, jasne používal zbraň, aby udržal Cameron ticho.

Z východnej strany domu prišiel náhly rinčiaci zvuk, Jack sa prikrčil pod okno. Zvuk prišiel od bránky, ticho zahrešil na toho, ktorí z týchto dvoch policajtov bol natoľko neopatrný a spravil toľko hluku.

Pozrel sa späť do okna.

Cameron a maskovaný muž boli preč.

Museli vyjsť hore po schodoch, Jack vybehol požiarne schodisko, ktoré viedlo na balkón na poschodí. Dával veľký pozor, aby sa pohyboval nepozorovane a nevydal ani hlásku. Vybehol na druhé poschodie a zamieril k francúzskym dverám mimo spálne. Natiahol sa jednou rukou a v tichosti skontroloval kľučku na dverách. Zamknuté. Zostávajúc mimo dohľadu, tak dlho ako to bude možné, sa pozeral cez sklo. Díval sa ako Cameron vstúpila do spálne, ozbrojenec hneď za ňou. Muž jej zovrel jednou rukou krk, tlačiac ju a druhou držiac zbraň pri jej hlave.

„Nikdy som nevidela tvoju tvár,“ hovorila Cameron. „Nemusíš to robiť.“

Keď začul v jej hlase strach, tak ho pochytila zúrivosť. Zdvihol zbraň a vystrelil cez okno.

Ale muž musel vidieť záblesk pohybu. Pozrel sa, uvidel cez sklo Jacka a strhol pred seba Cameron. Zaznel výstrel. Odmietal nechať Cameron samú s pištoľníkom ešte o sekundu dlhšie, Jack cúvol a dvakrát vystrelil zo svojej pištole na Francúzske dvere.

Vrhol sa cez ne.

Jack vtrhol do spálne, sotva si vedomý roztriešteného skla všade okolo neho. Dopadol na zem na jedno koleno, skĺzol po podlahe a rútil sa s pištoľou, jeho cieľom bol maskovaný muž – ktorý mal omotanú ruko okolo Cameroninho krku. Jeho vlastná zbraň mu zamierila na hlavu.

„Nechaj ju ísť,“ zavrčal Jack.

Maskovaný muž zosilnel zovretie okolo Cameroninho krku. Používajúc ju ako štít, vycúval zo spálne na chodbu.

Jack ich nasledoval, jeho zbraň bola zamierená na muža a pripravená strieľať v momente, keď sa mu naskytne príležitosť. „Policajti sú na každej strane budovy. Ste obkľúčený. Odhoďte zbraň a pustite ju. “

Bez zmeny pohľadu, rýchlo posúdil chlapa. Päť stôp jedenásť, približne stosedemdesiat libier, skoro presný popis od Cameron. A cez štrbiny v maske, Jack získal jednu dostatočnú informáciu: muž mal hnedé oči.

Maskovaný muž zastavil, aby varoval Jacka. Potom trochu zatlačil hlaveň pištole proti Cameroninmu spánku a buchol do jej pokožky. Jack dostal správu, hlasnú a jasnú správu.

Cúvnuť.

Držal svoj zrak a pištoľ zamierenú na cieľ. „Zastrelíš ju a stratíš svoj štít. “ Ukradol si jeden pohľad na Cameron. Jej tvár bola biela. Zažmurkala, slzy jej tiekli po tvári. Jack sa prinútil, aby nedal najavo žiadne emócie. Ale prvý krát v živote, cítil skutočný strach.

Maskovaný muž cúvol ku schodom. Jack kútikom svojho oka uvidel Collina, ktorý ležal nehybne na chodbe. Muž vliekol Cameron hore po schodoch, skoro ju uškrtil ako ju nútil, aby s ním držala krok. Jack ich nasledoval, v duchu si predstavil mapu Cameroninho domu, jej dom spoznal počas dvoch bezpečnostných kontrol.

„Ak sa chcete dostať z tohto domu, budete ju musieť nechať ísť,“ varoval ho Jack. „Nedá sa utiecť s rukojemníkom.“

Muž na to nereagoval. Na treťom poschodí schody končili na otvorený balkón so šikmým stropom a svetlíkom. Po Jackovej ľavej strane bola kancelária. Napravo bola veľká nezariadená izba. Hoci to z jeho pozície nevidel, avšak vedel, že na severnej stene sú dvere, ktoré vedu na strešnú terasu.

Maskovaný muž bez zaváhania zatiahol Cameron do miestnosti vpravo od Jacka. Jack ho nasledoval. Uvedomil si, že kým ten muž čakal na Cameron, tak sa oboznámil s rozpoložením domu.

Muž zamieril k dverám, ktoré viedli von. V ten moment sa zastavil, stiahol okolo Cameroninho krku a pritiahol si ju bližšie k telu, voľnou rukou sa natiahol a odomkol dvere za ním.

V tej chvíli bola Cameronina pozícia tak neistá, že Jack nemohol uvažovať o výstrele – jeden výstrel na votrelcovu pažu a bolo by po všetkom.

Potreboval niečo povedať, hocičo, aby sa k nej natiahol. „Cameron – pozri sa na mňa.“

„Jack,“ zašepkala, jej oči na neho hľadeli s prosbou.

Počul na prízemí náraz, zvuk prasknutia dreva – lámane dverí –maskovaný muž otvoril dvere na terasu, vytiahol Cameron von. S dvomi rukami na zbrani ich Jack sledoval na strechu. Išiel za nimi na šikmú stenu strechy domu a miestnosť z ktorej vyšli blokoval výhľad do ulice, čo znamenalo, že Jack nemohol vidieť, čo sa deje s policajtmi nižšie.

Muž sa rýchlo presúval ku vzdialenej stene strechy. Celý čas držal Cameron pred sebou, nedať Jackovi žiadnu možnosť, aby strieľal. Bez slova cúval k stene, kde bol dvor. Pozrel stranou a Jack predpokladal, že hľadá požiarne únikové schodisko nižšie pod nimi. Potom sa otočil a pozrel sa na Jacka.

Všetko sa stalo tak rýchlo – muž náhle odtiahol zbraň od Cameron, namieril ju na Jacka a potiahol spúšť.

„Nie!“ zakričala Cameron. Chytila zbraň, keď vystrelila a guľka odštiepila z drevenej podlahy, len pár centimetrov od Jackových nôh.

Cameron bojovala s mužom. Jack nemal žiadnu šancu sa medzi nich dostať, tak sa na nich vrhol.

Zbraň znova vystrelila a Cameron cúvla dozadu.

„Cameron!“ zreval Jack.

Keď padala na podlahu, Jack ju zachytil. Videl ako sa po jej saku šíri krv. Kým ju držal, muž vyrazil a vrhol sa cez okraj strechy na požiarne schodisko.

„Uteká,“ Cameron zamrmlala s prekvapeným bledým pohľadom. „Len ma nechaj.“

Ako peklo.



Harper a Regan s nachystanými zbraňami vtrhli dovnútra.

„Bežal dole po požiarnom schodisku,“ zakričal Jack a položil Cameron dole, aby sa mohol lepšie pozrieť na strelnú ranu.

Policajti ihneď vyrazili k požiarnemu schodisku, potom sa zohol, aby ju zakryl, keď sa zdola ozvali výstrely. Nastalo ticho, pravdepodobne vrah utekal a policajti ho prenasledovali.

Jack sa zameral na Cameron. Siahol do saka pre svoj mobil a zavolal zdravotníka a zálohy.

„Collin je v poriadku?“ spýtala sa, keď zavesil telefón.

„Sanitka je na ceste. Všetko bude v poriadku.“ Jack jej odstrčil sako. „Ježiš Cameron – čo si si myslela?“

„Nemohla som dovoliť, aby ťa zastrelil.“

„Nebolo by to po prvý krát, čo na mňa strieľali.“ Jack videl, že krv vyteká z jej ramena. Bez plytvania času, odokryl jej top a strhol dva horné gombíky na jej košeli a odstrčil ju stranou, aby lepšie videl.

Cameron zavrela oči. „Povedz mi pravdu – ako veľmi je to zlé?“

Jack zaváhal.

Spanikárila. „Pre boha – tak zlé?“

Rozhodol sa, že bude lepšie, keď jej zaklame. „Takže na stupnici od jednej do desať všetkých strelných rán, ktoré som videl je to ...“

Oči sa jej rozšírili.

„...bod dva.“

Posadila sa. „Bod dva? Zakrvácala som si sako. Nehovor, že je to žalostný bod dva.“

„Pravda je, že som videl veľa strelných rán, takže moja stupnica môže byť kritickejšia ako ostatných,“ povedal Jack, tlačiac jej sako k ramenu. „Ale ide o to, že budeš v poriadku.“ Stiahlo sa mu hrdlo – videl veľa rôznych vecí u FBI a špeciálnych jednotiek, ale pochyboval, že bude schopný zabudnúť na obraz, keď ju zasiahla guľka.

„No bod dva alebo nie, bolí to. Veľmi.“

„Dobre. Možno si teraz dvakrát rozmyslíš, keď budeš blízko smrti, aby si napadla muža so zbraňou.“

„Páni, tak toto je vďaka. Myslím si, že toto je naposledy, keď som dostala za teba guľku.“

„Máš sakramentskú pravdu,“ zavrčal Jack.

Podaril sa jej mierne škodoradostný úsmev. „Ty si mal o mňa strach, Agent Pallas.“

„Z tvojho tónu usudzujem, že už dlhšie nemusím mať strach.“

Počuli zvuk sirén, keďsanitka zastavila pred jej domom.

„Pravdepodobne by si mal ísť, snažiť sa chytiť toho chlapa,“ povedala Cameron.

Jack sa na ňu pozrel, držiac ju v náručí. „Asi by som mal.“ Povedal.

Zostal tam, kde bol.

7 komentářů:

  1. Proč si ti dva konečně neuvědomí, že se mají rádi!??!! Když postřelil Cameron, tak jsem měla nahnáno, ale teď se od ní Jack ani nehne... Takže alespoň nějaké pozitivum... Moc, moc děkuji za překlad a korekturu... Už se těším na další... =)

    OdpovědětVymazat
  2. ah jaromanické že zůstal :D Jack je....boží :D díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  3. krásné :) děkuju za překlad:) líbí se mi to jejich škádlení:) G.

    OdpovědětVymazat
  4. Paráda, skvělý překlad, těším se na další a doufám, že už si to mezi sebou konečně ujasní...:D

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za kapitolu!!!

    OdpovědětVymazat
  6. Babeny ešte sa máte na čo tešiť, je to čím ďalej tým lepšie. Som strašne rada, že sa vám to tak páči, potom je normálne radosť prekladať. Už máte preložené ďalšie štyri kapitolky, ale sú ešte na korekture, takže treba chviľku strpenia. :)

    OdpovědětVymazat
  7. 18. a 19. kapitolu už mám zpátky, takže bude ve středu i v sobotu na 100% nová kapitola

    OdpovědětVymazat