středa 20. března 2013

15. kapitola



Vďaka Cameroninej rezervácii, ktorú spravila pred niekoľkými týždňami (a pravdepodobne aj vďaka Jackovmu odznaku) pri vstupe do Manor Housu nečakali a celá ich skupina bola okamžite pozvaná dovnútra a odvedená do VIP sekcie.

Jack šiel po Cameroninom boku a prezeral si okolie.

„Zaujímavé miesto,“ povedal.

Naozaj bolo. Manor House bolo hodnoverné svojmu menu. Klub mal niekoľko miestností na každom zo svojich troch poschodí a každá izba pokračovala na tému predošlého storočia v pôvodnom štýle pánskeho sídla. Bola tam knižnica, pracovňa a dokonca aj biliard. Cameron s Collinom vtipkovala, či je toto miesto vhodné pre rozlúčku so slobodou.

Ako vedela z prehliadky, ktorú absolvovala, keď robila rezerváciu, VIP miestnosti – ´hlavného apartmánu´- boli hore. Ich oslava sa konala na vrchole širokého dubového schodiska, po ktorom kráčali s Wilkinsom v čele a Jackom a Cameron vzadu. Keď sa dostali na vrchol a vstúpili do VIP miestnosti, uvidela v Jackových očiach záblesk pobavenia.

„Veľmi zaujímavé,“ zameral sa na ozdobené drevo s ochranným prístreškom, na manželskú posteľ vo veľkosti kráľovskej – áno posteľ bola v rohu miestnosti.

Cameron sledovala, ako Amy a ostatné dievčatá zamierili, usadili sa na posteli a začali si objednávať drinky.

„Toto miesto som navštívil pred rokom, keď ho len otvárali,“ povedal Jack.

Amy prišla a vystrčila pred ňu ruku.

„Pozrite čo mi dala Jolene.“ Natiahla ruku a ukázala náramok s malými plastovými penismi a kondómami prilepenými na nich.

„Och, pozri sa – Je to len to, čo si vždy chcela – penisový náramok. Možno, že môže byť na svadbe ako niečo nové,“ navrhla Cameron.

„Zbav sa toho,“ povedala Amy. „A uisti sa, že už tam nie je nič podobné. Skontroluj to.“

Obaja, Cameron a Jack, hľadeli na Amy ako sa ponáhľa späť do postele a žiada všetky dievčatá, aby otvorili peňaženky na kontrolu.

„Zdá sa trochu ... akčná s tým všetkým,“ povedal Jack.

Cameron schovala penisový náramok do kabelky.

„Je to len dočasné. Našťastie to skončí za týždeň, keď bude po svadbe. Je to vlastne veľmi sladký človek.“

Nie, že by čakala, že všetko dobre dopadne, ale potom čo jej otec zomrel, bola Amy ako dar z nebies. Bola jediné dieťa rodičov, ktorí sa pred rokmi rozviedli a tak všetka zodpovednosť za otcov pohreb padla na Cameron. Vo svojom emocionálnom stave, bola prinajmenšom ohromená touto úlohou. Amy sa bez slova ukázala na jej prahu s kufrom, presťahovala sa k nej na dva týždne, aby sa postarala o všetko, čo Cameron nemohla zvládnuť sama. Výmenou za to, sa Cameron vysporiadala s družičkovskou rutinou.

Wilkins k nim prišiel, nesúc niečo, čo Cameron hádala, že je sóda.

„Keď som tu bol naposledy, nikdy som nebol vo VIP izbe.“

Pozrel na čašníka, ktorý predtým prišiel s fľašou vodky a rozžiaril prskavky. „Nikto mi nepovedal, že čašníci sú oblečený ako služobníctvo na prelome storočia. Oooch- s tak prskavými vecami. “

„Možnože, pred dvoma rokmi to bola novinka, ktorá sa nosila. “

„Teraz je to to, čo nazývam úlohou. “

Naznačil barmanovi, že chce tiež sódu.

„Napi sa kým môžeš,“ povedal Wilkins. „Vzhľadom k tomu, že nie je všetko takéto.“

„Naozaj je to lepšie ako Nebraska?“ zažartoval Wilkins.

Jack zbadal Cameron, ako sedí na posteli na druhej strane miestnosti.

Smiala sa s Amy a dvomi dievčatami, ktoré zatiaľ rozprávali príbehy. Ako gestikulovala, z ramien jej skĺzol sveter, odhalil rameno a tenký pásik jej živôtika.

Díval sa, ako sa natiahla a dala ruku na Amyno rameno a jej košieľka sa zosunula nižšie, odhalila náznak toho, čo sa zdalo ako čierna krajkovaná podprsenka.

„Nie je to všetko zlé, myslím,“ našiel sa ako sám so sebou mrmlal.

Otočil sa a zachytil ako sa jeho partner na neho pozerá. „Nehovor to.“

„Hovoriť čo?“ spýtal sa Wilkins nevinne. „Oooch ... myslíš tým, že nemám komentovať, že si z nej nespustil oči odvtedy, čo sme sem prišli? To je to, čo som nemal hovoriť?“

„Je to moja práca – tvoja práca tiež – aby sme ju sledovali.“

Wilkins prikývol „Samozrejme.“

Jack si zamrmlal popod fúzy. Aspoň v Nebraske mohol muž na ženu v pokoji pozrieť raz alebo dvakrát – z profesionálnych dôvodov. Ukradol si ďalší pohľad, kvôli bezpečnostným účelom, a sledoval ako sa sveter opäť zosunul z kľúčnej kosti, pomalým pohybom dole, posmieva sa mu, doberá si ho, padá nižšie a nižšie, odhaľujúc krémovú slonovinovú pokožku a delikátny sivý prúžok hodvábu, ktorý mohol roztrhnúť zubami. Rameno. Mohol sa zblázniť z toho ramena.

Obrátil sa na Wilkinsa. „Čo to s tým svetrom vlastne je? Aký je dôvod, prečo si sama nemôže udržať oblečenie? Čo si kúpila nesprávnu veľkosť? Vážne, niekto by mal cez tú ženu prehodiť kabát.“ Podišiel ďalej od baru. „Budem chodiť po miestnosti. Uistím sa, že je všetko v poriadku.“



Amy sa naklonila a zašepkala Cameron do ucha. „Dobre, teraz sa prechádza sem a tam.“

„Nemusíš mi prehrávať všetko, čo robí,“ zašepkala Cameron. „Ak budem chcieť vedieť, čo robí, pozriem sa sama.“

Samozrejme, že presne to urobila. Vrhla rýchly pohľad cez miestnosť a sledovala, ako Jack spravil okruh okolo baru, potom sa obzrel. Keď ju uvidel ako ho pozorovala, otočil sa a išiel cez miestnosť k nej ako panter, ktorý sleduje svoju korisť. S intenzívnym výrazom v očiach – niečo sa jej chystal povedať – bol ako človek na misii.

Amy, ktorá sedela vedľa Cameron mala naširoko otvorené oči a bola uchvátená pri pohľade na Jacka s jeho zdanlivo naštvaným výrazom.

„Rozmyslela som si to Cam. Ak je toto všetko veľký plán a on sa ma chystá zbaviť, myslím, že to zvládnem. Určite to zvládnem. “

Po vypočutí Amynich slov, ostatné dievčatá prestali hovoriť. Pozreli sa na jej pohľad a obrátili pozornosť na Jacka, ktorý k nim pristúpil. Zastavil sa pred posteľou žien, ktoré si tam hoveli a vyzerali ako sultánov nevyužitý harém a zahľadel sa dole na Cameron.

„Chcem s vami hovoriť.“

„Dobre. Hovorte.“

„Osamote.“

Cameron nemala rada, keď ju Jack komandoval, ale nechcela spraviť scénu v prípade, ak by potreboval prediskutovať niektoré bezpečnostné otázky. S nonšalantným výrazom skĺzla z postele, hups ďalšie kmitnutie nohy, zvláštne ako sa to okolo neho stále deje - nasledovala Jacka mimo VIP miestnosť.

Vzal ju za ruku a viedol ju do sotva osvetlenej chodby.

„Neplánuješ ma zabiť, že nie?“ spýtala sa. Z výrazu jej tváre, žartovala len čiastočne.

„Dnes nie.“

Pustil ju a išiel pred ňou po chodbe. Cameron nemala tušenie, čo ho tak zožiera. Ale ako ho pozorne pozorovala, mohla spokojne povedať, že vypadal, ako chutná šunka. Nie skôr čokoládový roztavený koláč. Dezert tak hriešny a tak lahodný, naplnený vnútorným teplom, ktorý spôsoboval, že každé dievča by chcelo vylízať každú každučkú omrvinku z taniera. To bol Jack Pallas.

Cameron zmenila tému. „Len tak hádam, buď mi chceš niečo povedať alebo čo to všetko znamená?“

„Myslím, že vieš.“

Do riti. Chystal sa vyťahovať tú vec, ktorá sa nikdy nestala pred jej prahom.

„Ohľadom vyšetrovania?“ spýtala sa s nádejou.

Pozrel na ňu temným pohľadom, ktorý jej pripomínal, prečo je Jack Pallas muž, s ktorým sa neradno zahrávať.

Oprela sa o stenu, mysliac si, že by si spravila pohodlie. Jack prestal s podnecovaním. Jeho oči prechádzali po jej tele.

„Dokončíme náš rozhovor, ktorý sme viedli v tú noc.“ Prešiel chodbou až k nej a dal jednu ruku na stenu vedľa nej.

„Povedali ste, že som videl len to, čo som chcel vidieť, v to ráno v kancelárii Davisa. Vysvetli to.“

Cameron vzdorne pozrela na Jacka. Ha – akoby ju mohol zastrašiť, aby prehovorila. No, nakoniec pravdepodobne mohol, mohol niekoho presvedčiť k rozprávaniu. Ale ona bola rozhodne imúnna na jeho tzv. sexuálnej charizme – wow, voňal tak fantasticky. Pravdepodobne to bolo jeho šampónom? Nemohla to byť voda po holení alebo to bolo tým, že jednoducho tak voňala jeho koža, akoby vyšiel z postele.

Rozhodne imúnna.

„Sme u toho znova?“ spýtala sa Cameron a predstierala nezáujem.

Jack položil druhú ruku na stenu z druhej strany, uväznil ju tým medzi svojimi rukami.

Tak toto je nepríjemná situácia. Hádam ma teraz moja inteligencia nesklame. „Myslím, že toto predstavuje neoprávnené uväznenie, Agent Pallas.“

„Pravdepodobne. A aj ilegálny výsluch. “ Pozrel sa jej do očí.

„Poďme začať od začiatku. Pred tromi rokmi. Martino. Povedali ste mi, že rozhodnutie neniesť bremeno bolo vaše.“

„Myslíš si, že budeme teraz viesť tento rozhovor? Takto? “ Cameron ukázala na ich blízkosť.

Jack sa pomaly usmial. Jeho hlas bol teraz srdečnejší.

„Vlastne si myslím, že je to perfektné.“ Ale jeho pohľad zostal neoblomný. „Začnite hovoriť, Cameron. Videl som vás v to ráno ako ste vyšli z Davisovej kancelárie. Prečo si ta.... “

Ponorili sa do tmy, keď všetky svetlá v klube zhasli.

Cameron cítila Jackovu ruku na jej ramene. Druhú ruku cítila oproti telu, keď siahol pod sako pre zbraň.

Jej oči sa snažili prispôsobiť tme a počula jačiaci smiech a zmiešané hlasy prichádzajúce z VIP miestnosti. Zdalo sa, že klub vyzerá ticho. Chvíľu jej trvalo si uvedomiť, že hudba prestala hrať.

„Vypli elektriku?“ spýtala sa Jacka.

„Vyzerá to tak,“ ozval sa zvuk blížiacich sa krokov a vrzgnutie dosky.

Jack ju odtiahol od steny. „Schovaj sa za mňa,“ naradil jej. Otočil sa a zbraň mal pripravenú.

Tieň stál na konci chodby.

Jack sa posunul, a používal telo ako štít, aby ju zakryl.

„Jack – to som ja,“ povedal cez tmu Wilkins. „Ste vy dvaja v poriadku?“

Jack sklonil zbraň. Viedol Cameron von z chodby, kde mesačné svetlo prenikalo oknami a dovolilo jej, aby lepšie videla.

„Svetlá zhasli všade?“ spýtal sa.

„Všade, čo som videl,“ povedal Wilkins. Jeho oči padli na Cameron.

Nikdy nevidela Wilkinsa, aby vyzeral tak vážne. To ju desilo viacej, ako čokoľvek iné.

„Myslíte si, že to má niečo spoločné so mnou?“ spýtala sa. Ani jeden z mužov jej neodpovedal.

„Choď to skontrolovať,“ povedal Jack Wilkinsovi. „Zostanem s ňou. Zavolaj mi na mobil, keď budeš niečo vedieť.“

Wilkins prikývol a vyrazil.

Jack vložil ruku do Cameroninej. „Zostaň blízko mňa.“

Hlava sa jej točila z toho, ako sa to všetko rýchlo zmenilo. Prinútila sa zostať v pokoji.

„Vezmem ťa na bezpečnejšie miesto, kým sa to vyrieši,“ povedal Jack.

Ako ju začal odvádzať preč, skoro vrazil do Amy, ktorá stála vo dverách VIP miestnosti. Jej pohľad smeroval na Jackovu pištoľ. „Čo sa deje? Kam ju vedieš?“

„Musíme sa hneď premiestniť,“ povedal Jack blízko pri Camerinom uchu.

„Všetko je v poriadku,“ povedal Amy. „Zostaň s ostatnými dievčatami.“

Než stihla povedať ešte niečo iné, Jack ju vzal za ruku a viedol ju preč.





Navigoval ju cez tmu, Jack viedol Cameron bludiskom ľudí, ktorí boli na chodbe. Ľudí, ktorí si narozdiel od neho, užívali vzrušenie z výpadku napätia.

Potreboval malý priestor, najlepšie s jednou zámkou na dverách. Na druhom poschodí nemal šťastie, potom našiel zadné schodisko a viedol Cameron hore. Prvé dvere v pravo boli zavreté. Vyrazil ich a vtrhli sa dovnútra.

Miestnosť bola malá. Kancelária. Muž a málo odetá žena skočili za časť stola.

„Čo tu dopekla robíte?“ muž sa opýtal, napoly naštvane, napoly prekvapene.

„Kto ste?“ Požadoval Jack.

„Manažér. A kto do pekla ste vy?“

Jack ukázal k dverám. „Vypadnite.“

„Seriem na to. Toto je moja kancelária.“

Jack ukázak ku dverám, tentoraz so zbraňou. „Vypadnite.“

Manažérove ústa padli a prikývol. „Ideme.“ Schmatol dievča a ponáhľal sa von.

Jack za nimi zamkol dvere. Pustil Cameroninu ruku, aby mohol skontrolovať izbu. Malé sedadielko pozdĺž južnej steny, oceľové kartotéky a písací stôl s jednou otáčajúcou sa stoličkou. Žiadne iné skrine alebo iné dvere, ale bolo tam veľké okno, ktoré viedlo von na požiarne schodisko. Skúsil okno a zistil, že sa otvára veľmi ľahko. V prípade núdze, ho použijú.

Uvedomil si, že Cameron je celý čas ticho. Podišiel k nej. „Si v poriadku?“

„Som v poriadku.“ Nepokojne prechádzala po kancelárii.

„Drž sa ďalej od dverí,“ povedal jej Jack. “A tiež od okna. Drž sa uprostred miestnosti.“

„Máš pravdu. Prepáč.“ Presunula sa rýchlo k stolu, dávajúc ho medzi seba a dvere. Pozrela do kabelky, potom ju položila na stôl, ako by chcela mať voľné ruky. „Toto je pravdepodobne len náhoda, že?“

„Poviem ti to, keď to budem vedieť.“

V mesačnom svite Jack videl, ako si hryzie pery. Potom nahodila statočnú tvár a prikývla. „To je v poriadku.“

Jack cítil, že sa v ňom niečo pohlo.

„Ale ak sa budeš cítiť lepšie, nikomu kurva nedovolím prejsť cez tieto dvere. Nedostanú sa k tebe.“

Cez tmu sa na neho pozrela, s prekvapením. Odvrátil sa, podišiel ku dverám a počúval.

Pravdepodobne pod jeho vplyvom, Cameron zmĺkla. V miestnosti bolo desivé ticho, pokým ho zvuk jeho mobilného zvonenia neprerušil.

Jack vytiahol telefón z vrecka, videl Wilkinsovo meno a odpovedal.

„Hovor.“

„Všetko v poriadku.“

„Čo si zistil?“ spýtal sa, ešte neopúšťajúc jeho post pri dverách.

„Vyhodený je celý blok,“ povedal Wilkins. „Volal som do kancelárie, tam ma prepojili na ComEd (pozn. firma, ktorá zabezpečuje dodávky el. energie), kde mi povedali, že bola prerušená dodávka elektriny. Ale už pracujú na oprave.“

Jack prešiel k oknu, pozrel sa von a uvidel, že budovy na okolo sú rovnako bez prúdu. Do telefónu hovoril tichým hlasom. „Je nejaká šanca, že je to plánované?“

„Nie je to pravdepodobné. Hovoril som s oboma, aj s riaditeľom, ktorý má na starosti okres a majstrom na mieste. Je to podzemné vedenie – stavebná čata bola neopatrná, keď opravovali vodovodné potrubie toho kostola cez ulicu a kopali príliš hlboko. Je to len náhoda Jack. “

Cez okno mohol Jack vidieť na stavebnú posádku pri kostole a niekoľko nákladných vozidiel. Pozrel sa na Cameron. Jej oči ho sledovali, keď počúvala jeho koniec rozhovoru. „Vďaka. Stretneme sa vo VIP miestnosti.“

„Kde ste teraz?“ spýtal sa Wilkins.

„V kancelárii na treťom poschodí. Mali by sme byť späť za niekoľko minút.“ Zavesil telefón a dal pištoľ do puzdra. „Všetko v poriadku.“

Cameron vydýchla. „OK. Dobre. Toto rozhodne nebolo na programe dnes večer.“ Rozpačito si uhladila sukňu a zdvihla kabelku.

„Takže sa vrátime k ostatným?“

„Áno.“

Zamierila k dverám a Jack ju nasledoval. Siahla po kľučke a potom sa zarazila, keď sa pozrela na rameno. Sveter jej opäť skĺzol z ramena.

„Ďakujem ti za..“ zarazila sa „Čo sa deje?“

Jack stál za ňou, pozeral sa na ten prekliaty šedý pásik. Pristihol sa ako premýšľa nad tým čo je jemnejšie, hodváb alebo jej pokožka. Keby bol rozumný muž, neodvážil by sa ani pomyslieť na to, ako by dostal odpoveď.

Natiahol sa k nej.

Vzal jej sveter a jemne ho pritiahol na jej rameno. Zarazil sa, keď sa dostal na kraj jej živôtika. „Z tejto veci bláznim celú noc,“ zamrmlal.

Cameronin hlas znel trochu neisto „Ja... myslím, že som to zničila, keď som to naposledy prala.“

Medzi nimi zavládol, tak hustý vzduch.

„Mali by sme ísť,“ povedal Jack nakoniec.

Potreboval sa dostať z tejto kancelárie skôr, než urobí niečo, čo by ľutoval. Niečo, čo by ľutovali obaja.

Prikývla, otočila sa a odomkla zámku. Chytila kľučku ... potom sa zastavila.

Jack čakal, až otvorí dvere. Keď to neurobila, siahol po kľučke a položil ruku na jej.

„Cameron, musíme sa odtiaľto dostať,“ povedal hrdelným hlasom.

„Ja viem.“

Napriek tomu sa ani jeden z nich nepohol. Jack odtiahol ruku preč od nej a presunul ruku na zámku.

Vedel, že by nemal.

Ale aj tak zamkol dvere.

Počul ako sa Cameron neisto nadýchla. Skôr ako by mohol popremýšľať nad tým, čo robí, odhrnul jej dlhé vlasy z ramena a sklonil hlavu, aby ju pobozkal na kľúčnu kosť.

Dostal svoju odpoveď. Hodváb nebol kurva tak jemný ako jej pokožka.



S jemným zastonaním, sa Cameron oprela o Jackovu hruď. Chvíľu premýšľala, čo robí a prečo. Potom zacítila Jackove pery ako ju spaľujú pozdĺž krku a rozhodla sa na chvíľu odsunúť všetky otázky.

Jeho ruky sa presúvali na jej boky a nevedela, či si ju otočí k sebe alebo sa obráti, možno oboje, ale zrazu sa ocitla tvárou k nemu. Chvíľu pred tým ako sa jeho ústa sklonili k nej, zachytila v jeho očiach horúci záblesk.

Čakala, že Jackov bozk bude ťažký, dokonca zlostný, ale bol len ... hriešny. Dal si na čas, ochutnával ju perami a jazykom. Keď sa jeho ruka presunula k malej priehlbinke na chrbte pritiahol si ju k sebe, Cameron nechala klesnúť kabelku na podlahu a zavinula prsty do jeho hustých vlasov.

Narazili na dvere.

Jackova ruka sa presunula až k brade, zatiaľ čo jeho ústa ju preskúmavali. Vycítila jeho potrebu kontroly, ale ešte mu ju nebola ochotná dať, Cameron uchopila jeho tvár do dlaní a spomalila bozk. Určovala tempo, doberala si ho, jemne ho hryzkala na spodnú peru a presúvala jazyk pozdĺž jeho. Urobila to znova, hrala sa s ním.

Z jeho hrdla vyšlo mierne zavrčanie, potom ju chytil za ruky a pripevnil ju naproti dverám.

Príliš neskoro si uvedomila, že Jack Pallas nebol muž s ktorým sa radno zahrávať.

Jeho jazyk presúval okolo jej v bozku, ktorý bol naplňujúci a omamný. Usadil sa medzi jej stehnami a Cameron cítila jeho tvrdosť, jeho silnú erekciu ako sa na ňu tlačí. Mohol skryť takmer každú emóciu za jeho hradbu, avšak jeho telo ho zradilo, hovorilo jej jedinú vec, ktorú potrebovala vedieť.

Chcel ju.

Opojná s týmito znalosťami, Cameron zavrela oči, keď si Jack razil cestu jeho Keď jej krk poškriabal bradov, bol to tak erotický pocit, že každý nerv jej tela bol v ohni.

„Jack,“ zašepkala.

„Povedz mi,“ povedal jej do ucha.

Toto bola nová stránka Jacka. Vždy bol strážený a kontrolovaný. Pre tentoraz, videla ..... jeho.

Cameron sa napla proti nemu, bezmocná bola bezmocná, keďže jej stále držal ruky.

„Dovoľ mi, dotknúť sa ťa.“ Potrebovala vidieť – cítiť – viac z neho.

Odtiahol sa a nechal oči prechádzať po nej, pozerajúc každý centimeter. Pustil jej ruky a pozeral sa ako mu dáva dole sako. Skĺzla mu rukami okolo jeho ramenných popruhov, cítila napäté svaly na hrudníku. Bola opojená toľkou silou pod jej končekmi prstov.

„Funguje to oboma smermi, bejby,“ povedal Jack s chrapľavým hlasom. Pobozkal ju taknáružlivo, že ostala bez dychu. Jeho ruky boli netrpezlivé, keď jej rozopol sveter a sťahoval jej ho z ramien.

„Musím ťa vidieť,“ zamrmlal oproti jej ústam.

Stiahol jej z prednej strany živôtik a časť jej podprsenky. Cameron zalapala po dychu, keď ju zasiahol chladný vzduch na hruďi. Chytil jej bradavku medzi prsty, hral sa s ňou, kým sa nezačala triasť. Potom sklonil hlavu a vzal jej bradavku do úst.

Teplá tekutina sa vinula medzi jej nohami tak rýchlo, že skoro klesla na podlahu. Jack pomaly prešiel jazykom po vrcholku jej bradavky, najskôr bol jemný, neskôr bral jej rúžovú špičku hladne do úst. Medzitým jeho ruka skĺzla pod jej košeľu a jeho prsty začali hladiť jej druhý prsník.

Cameron sa cítila odkrýtá, ale aj neuveritelne zmyselná. A zatiaľ čo hlas vnútri jej hlavy, jej hovoril, že potrebuje zastaviť, iný hlas, diabolský, jej povedal, aby to dovolila.

Jack jej stiahol košeľu nižšie, jeho ústa boli na love druhého prsníka.

Cameron zastonala, vediac, že jej hlas práve získal navrch.

Potom ich vyľakalo hlasné zaklopanie na druhej strane dverí. Obaja, ona i Jack odskočili.

Začuli Amyn hlas. „Cameron? Si tam?“

Cameron a Jack stuhli, keď sa otočila kľučka dverí.

Amy opäť zavolala spoza dverí. „Cameron? Si v poriadku?“

Hovorila s niekym na chodbe. „Povedal si, že ste sa mali stretnúť naspäť vo VIP miestnosti, či?“

Wilkinsov hlas „To je to, čo povedal Jack.“

„Pokús sa mu znova zavolať na telefón.“

Jackov telefón začal vyzváňať zo saka, ktoré mu Cameron zhodila na zem. Pozrela sa na neho. Niečo sa medzi nimi ...potom to už bolo preč.

Odpočívali oddelene. Jack schmatol sako zo zeme a odpovedal na telefón. Wilkinsovi povedal, že sú v poriadku a budú vonku za okamih. Cameron schmatla z podlahy kabelku a presunula sa od dverí, dala si späť košieľku a upravila podprsenku. Prešla k oknu, vďačná za tmu, ktorá schovávala trápnosť tejto situácie.

Upravila si sveter, keď Jack prehovoril cez celú miestnosť.

„Pásik na košeli je roztrhnutý,“ povedal ticho.

„Ja viem,“ zastrčila si pásik dovnútra košele a dúfala, že druhý bude držať. Ak tomu tak nebude, Amy a Wilkins to budú mať na očiach. Jej pery sa cítili pomliaždené a opuchnuté, nie, že by tam bolo toho veľa, čo by s tým mohla urobiť. Presunula sa ku dverám.

„Pripravená?“ spýtal sa Jack.

„Jasné, som v poriadku,“ vlastne to nebola pravda, ale s ľuďmi, ktorí čakali vonku, nebol čas analyzovať svoje emócie. Vedela, že to je ideálny čas pre žart alebo vtip, aby sa jej a Jackov pocit priviedol späť do známej sféry. Ale nemohla to urobiť práve teraz. „Mali by sme tam ísť.“

Na prvý pohľad sa zdalo, že Jack váha. Potom prešiel do pracovného režimu a otvoril dvere. Prešla za ním o krok do chodby a na prchavý moment sa im stretli oči – jediné uznanie toho, čo sa medzi nimi stalo.

Amy čakala v temnej chodbe s Wilkinsom. Obaja na prvý pohľad vypadali zmätene, potom pobavene.

Cameron sa snažila hrať ľahostajnú ako prešla. „Čakali sme, aby sme sa ubezpečili, že je všetko v bezpečí.“

Amy si ju pritiahla k boku. „Bála som sa, keď ste sa vy dvaja dole neukázali .“

„Ja viem. A prepáč mi to.“

Amy sa na ňu pozrela. „To je nový spôsob, ako sa nosí košeľa. “

Cameron sa pozrela dole a uvidela jej vystavené rameno. Teraz jej tam chýbal jeden sivý hodvábny pásik.

Chystala sa spáliť ten hlúpy sveter, ako náhla sa dostane domov.

4 komentáře:

  1. :DD tak to bylo super :D děkuju moc za překlad :) mimochodem, Jack je fakt sexi... :D

    OdpovědětVymazat
  2. Výborný překlad, moc děkuji, začíná to tam být opravdu zajímavé :)

    OdpovědětVymazat
  3. wow... To bylo žhavé. To to museli Amy a Wilkins hned pokazit?! Díky za překlad...

    OdpovědětVymazat
  4. Perfektní kapitola, díky za překlad

    OdpovědětVymazat