středa 13. března 2013

14. kapitola

„Je to prijateľná cena.“

Cameron prešla okolo skrine a uvidela, že Jack stojí vo dverách.

Trvalo jej to sekundu a potom sa usmiala. „Ospravedlňujem sa.“

Upravila si čierny tenký sveter s hlbokým výstrihom zviazaný okolo ramien. Keď sa pozrela cez okuliare, vrch svetra spadol z jej ramena, a vystavil tak košieľku čo mala pod ním.

Jack nepovedal nič, keď si vytiahla sveter späť hore. Prešiel za ňu.

„Potrebujete pomôcť?“ Podišiel a položil zložku, ktorú priniesol na skrinku.

„Ehm... Iste. Potrebujeme ďalšie poháre. A zdá sa, že musím začať nosiť päť-palcové podpätky.“ Ukázala. „Tie na ľavej strane. Neuvedomila som si, že budem mať toľko konzumentov bieleho vina.“

„Koľko chcete?“

„Dva pre tentoraz.“

Jack sotva zdvihol ruku, vytiahol poháre z regálu a podal jej ich. Cameron vzala poháre, prekvapená, že obom z nich sa na chvíľu podarilo mať normálnu konverzáciu. Dúfala, že nebude hovoriť nič o predchádzajúcej noci.

„Takže, vy a Wilkins často prepadáte rozlúčku so slobodou?“ spýtala sa a naliala dva poháriky vína. Ak by sa správala normálne, možno by sa mohol aj on a potom by mohli zabudnúť na to zvláštne malé stretnutie na jej prednej verande.

Jack sa oprel o pult. „Oficiálne to bol Wilkinsov nápad, aby sme išli dovnútra.“

„Kde je vlastne Wilkins?“ spýtala sa Cameron.

„V obývačke, je obťažovaný osemnástimi ženami, ktoré si myslia, že je striptér. Myslel som, že najlepšie bude schovať sa sem.“

„Čo heslo: nikdy neopúšťať muža pri sebe."

“Ak začne kričať, zahájim krížovú paľbu a vytiahnem ho von.”

Jack zdvihol zložku. „Ste pripravená to spraviť? Nechcem vás zdržovať od vašej párty.“

Camaron prikývla a sadla si na pult. Jack začal vyťahovať fotografie a ukladať ich pred ňu. Položil prvé dve fotky, potom sa zastavil, nakoniec sa na ňu dôkladne pozrel.

„Čo?“ opýtala sa.

„Koľko ste toho dnes večer vypili?“ opýtal sa podozrievavo.

„Nie dosť, aby ste sa o to zaujímali.“

Aké pekné, zamračil sa nazad. Cameron mu takmer začala chýbať.

„Koľko?“ opakoval Jack.

„Len jeden pohárik vína“ povedala. „Nemala som v pláne prezerať si dnes v noci fotografie na pulte mojej kuchyne.“

„A čo ten pohárik?“ opýtal sa.

„Aký pohárik?“

„Viete, vo vyzliekacej hre.“ Jack sa zavrtel, akoby povedal príliš veľa.

Cameron pozdvihla obočie. „Ako viete o vyzliekacej hre, agent Pallas?“ opýtala sa modelovým štýlom výsluchu.

Jack sa pousmial. „Viac ako by som chcel. Teraz k fotografiám.“

Položil ďalšie tri pred ňu, než sa znova zastavil. „Čo sa stane so spodnou bielizňou po hre?“

„Nevesta si ich zoberie na svadobnú cestu.“

„Aha.“ On pokračoval s fotografiami, asi celkom pätnástimi. „A teraz si urobte čas a pozrite sa pozorne na každú z nich. Možno je tam niekto koho ste videli vo výťahu. Alebo niekto kto prešiel cez halu alebo chodbu. Ak by sme mohli povedať, že niekto z týchto chlapov bol v tú noc v čase vraždy v hoteli, bol by to obrovský zlom v prípade“

„Beriem to tak, že všetci títo ľudia popierajú, že boli v pýtanú noc v Peninsula.“

„V čase vraždy, áno.“ Jack ukázal na dve fotografie. „Títo dvaja muži sú členova Hodgesovho štábu: Alex Driscoll, náčelník jeho štábu, a Grant Lombard jeho bodyguard. Obaja hovoria, že prišli do hotela skoro ráno nasledujúceho dňa. Podľa ich výpovedi, ich Hodges zavolal potom, čo som skončil jeho výsluch “

Cameron sa najskôr zamerala na Driscollove a Lombardyho fotografie, potom prešla každú z nich jednu po druhej. Keď skončila vrátila ich späť.

„Je mi ľúto. Nikto z nich mi nie je povedomý.“

„Spomínate si na niečo ďalšie o tom mužovi, ktorého ste videli minulý týždeň?“

Cameron sa na chvíľu zamyslela – zdalo sa , že tam niečo je, niečo na kraji jej pamäti, ... ale čokoľvek to bolo, zostávalo to mimo.

„Neviem o ničom ďalšom. Všetko sa stalo tak rýchlo.“

Jack si prešiel rukami cez vlasy a nakrátko zavrel oči.

To gesto sa náhle zdalo tak .... normálne.

„Vyzeráš unavene,“ povedala.

Otvoril oči, jeho výraz bol mäkší ako obvykle.

„Len pár dlhých dní.“

„Tu ste.“ Amy vošla do kuchyne. „Cameron – čo je to za vyzliekaciu hru? Nespomínam si, že by bola na zozname povolených aktivít.“

„Porozprávaj sa so sesternicami –to bol ich nápad“

„Ako družička je tvoja povinnosť postarať sa o tieto veci.“

Cameron sa rozosmiala. „Moja povinnosť? Uvedomuješ si ako bláznivo ste prišli na všetky tieto veci, však?“

„Oh, som v tomto totálne mimo,“ Amy obrátila svoju pozornosť k Jackovi. „Agent Pallas ... aké pekné je vás stretnúť osobne, spoznala som vás vtedy v správach, samozrejme. Gee, čo to bolo vtedy? Oh správne, keď ste povedali polke svetu, že si má moja najlepšia priateľka strčiť hlavu do zadku. “

Jack sa otočil ku Cameron. „To je porovnáte, zatiaľ čo na mňa budete kričať v nádeji, že sa zastavím?"

„Nie, ale je to naozaj dobrý nápad pre budúce.“

Cameron vysvetlila Amy. „Stretol Colina minulú nedeľu.“

„Ooou – Kto je lepší nahnevaný priateľ? Ja alebo Collin?“

„Super začiatok. Na konci ste obaja vyhasli.“

„Sakra.“

Cameron si bola istá, že v kútiku oka videla ako sa Jack snaží skryť úsmev.

„Asi by som mal ísť za Wilkinsom,“ povedal. „Ak začuje, že sa začína vyzliekacia hra, tak ho odtiaľto už nedostanem. Cameron ďakujem za váš čas. Nájdete ma vonku.“

Amy počkala, kým Jack odišiel z kuchyne. „Ledva od teba odtrhol oči v tej sexy košielke.“

Cameron sa pozrela dole a uvidela, že sveter jej opäť padol z ramien. Hlúpa vec. „Nevšimla som si, že by sa na mňa, čo i len raz pozrel.“

„On sa pozeral, keď si sa rozprávala so mnou, “ povedala Amy. „Mimochodom, agent Wilkins navrhol, že on a Jack pôjdu s nami do baru namiesto tých chlapov pred domom.“

Cameron pevne zdôraznila. „Nie.“

„Je príliš neskoro, už som povedala áno.“

„Prečo na svete by si to robila?“

„Pretože, som zvedavá ako to všetko večer dopadne. Stála som na schodoch, keď sa Jack objavil vo dverách, a videla som spôsob ako sa na neho pozeráš, Cam““

Cameron rozhodila rukami vo frustrácii. „A ako sa pozerám?“

Nech to bolo čokoľvek, musí si začať dávať extrémny pozor na ochranu proti nemu.

Amy sa usmiala. „Poznáš rozprávku o Tomovi a Jerrym, kde Tom nejedol niekoľko dní a videl Jerryho ako keby bol šunka? Taký druh pohľadu.“

„Absolútne nie.“



Jack stál na Cameroniných predných schodoch a s Wilkinsom sa hádali. Partner alebo nie, musel niekde určiť hranice.

Žiadne rozlúčkové párty, žiadne ďalšie hry zahrňujúce vyzliekanie, žiadna Cameron v čiernom svetri a v šedej priliehavej košielke s hlbokým výstrihom, ktorý mnoho nezakrýval a s vysokými podpätkami na jej elegantných nohách. Viac ako to, začal mať trochu rozmazaný pohľad a rozmýšľal nad dôvodmi prečo ju nemal rád.

„Príliš neskoro, povedal som Phelpsovi a Kaminovi, že budeme kryť Cameron na niekoľko ďalších hodín, “ povedal Wilkins.

Jack to skontroloval. Ich auto stále parkovalo na ulici. „Ešte neodišli. Poviem im, že sa vraciame k pôvodnému plánu.“

„Už ste niekedy boli v Manor House, Jack?“

Uškrnul sa nad tou otázkou. „Našou úlohou nie je, aby sa nedostala do nejakého klubu.“

„Beriem to ako nie,“ povedal Wilkins. „Bol som tam. Je otvorený len niekoľko mesiacov. Je veľký – tri poschodia. Pôvodne to bol zámok postavený na prelome storočia. Poznáš tie staré domy. Veľa izieb a chodieb. Tmavých rohov, špeciálne tento klub má málo svetla kvôli atmosfére. Tony miest pre niekoho kto sa chce schovať. Klub bude plný a hudba bude hlučná. Bude to pre tú osobu naozaj ľahké nájsť ju v trabloch, na takom mieste ako je tamto, v prípade ak na ňu nedávajú pozor tí správny ľudia.“ Wilkins sa tváril vážne.

„Cameron je tiež môj svedok. Kamin a Phelps sú dobrí chlapi, ale tento druh práce by som radšej zobral do vlastných rúk. Ak vám to nevadí.“

Jack ostal ticho, potreboval pár sekúnd, aby prekusol veľký kus poníženia, ktorý ho sužoval.

„Zastihol som ťa nepripraveného, však?“ Wilkins sa usmial, vrátil sa späť k prirodzenému Wilkinsovi.

„Poďme, nie je to príliš veľký problém. Šokujúce, raz za desať rokov alebo tak, sa dokonca môžem mýliť.“



V desať hodín ten večer, Grant čakal v aute na mieste, ktoré mu dal pán Black. Budova sa ukázala ako opustený sklad na západnej strane mesta. Asi po 5 minútach čakania mu došlo, že je to rovnaký sklad, ktorý bol v správach pred tromi rokmi. Miesto legendárneho postrielania Martiniho mužov Jackom Pallasom. Ak bol príbeh pravdivý, bolo to miesto, kde dva dni mučili Pallasa pred útekom.

Grant začínal byť nesvoj. Bolo možné, že bol zradený. Potom zapudil tú myšlienku, viac pravdepodobné bolo, že pán Black si vybral toto miesto ako pripomienku toho, čo sa stalo tomu, kto zradil Martiniho. Nie, že by mal také úmysly.

Zabil ženu.

Granta príliš neobťažovala táto skutočnosť, ak vôbec niečo, bol viac na nervy z toho, že musel upratať neporiadok, čo nechal za sebou.

Obrátil sa za roh - v jeho brandži sa zaoberal mnohými vecami nechutného charakteru, ale spolupracovať s podobným mužom ako je Roberto Martino bola iná vec. Bohužiaľ bolo to nutné zlo, rovnako ako to, že sa FBI zapojila do vyšetrovania vraždy. Bol si istý, že nemôže manipulovať so situáciou ako keby bola do toho zapojená len Chicagska polícia. Ale bál sa Jacka Pallasa, že to zistí agent FBI. Nemal rád, keď sa musel zaoberať takými to vecami.

Grant počul šúchanie štrku a uvidel čierny Mercedes, ktorý vyšiel pred sklad. Vystúpil zo svojho auta a podišiel k autu. Dvere mercedesu sa otvorili a vodič vystúpil . Grant sa usmial. Martino mal naozaj priateľov na vysokých miestach.

„Pán americký právnik. Aká irónia, že by sme sa mali stretnúť za takýchto okolností.“

Silas Briggs sa rozhliadol, vypadal rozmrzene a nervózne. Martino ho držal na veľmi napätom vodítku.

„Toto nie je tak, ako zvyčajne robievam veci, Lombard.“ povedal.

Grant sa ležérne oprel o mercedes. „Tiež je to pre mňa prvý krát. Ale senátor potrebuje vašu pomoc, a pán Black povedal, že by ste mi mohli pomôcť.“

„Čo senátor hľadá?“

„Informácie. FBI niečo skrýva a my potrebujeme vedieť, čo to je.“

Silas sa pohŕdavo zasmial. „Takže Hodges naozaj zabil tú ženu, čo? Sakra, nemyslel som si, že to má v sebe. A vy neviete ako zahladiť stopy, však?“

„Niečo také.“

Silas sa pozorne pozrel na Granda. „Hmmm...alebo to možno vôbec nebol senátor. Možno máte špinu na vlastných rukách, ktoré je potrebné vyčistiť.“

Grant pristúpil o krok bližšie. „Možno by ste nemali klásť toľko otázok. Možno by ste mi mali namiesto toho povedať, čo viete ohľadom vyšetrovania vraždy Robardsovej. “

Silas dal okázalo najavo, že sa snaží nevyzerať nervózne, ale Grant mu to mohol vidieť na očiach. Žiadne gule. Úprimne povedané, bol hanbou svojej kancelárie. Pochyboval, že Martinovi trvalo dlho, aby ho kúpil.

„Toto vyšetrovanie je dôverné,“ povedal Silas.

„To rád počujem. Teraz nekecaj a povedz mi to, čo Pallas vie.“

Grant videl kvapôčky potu, ktoré sa tvorili na Silasovom čele.

„Hovoril som ti, je to dôverné. Ani ja nie som v obraze.“

„Prečo ti neverím?“ opýtal sa Grant. „Nerád by som, aby došlo k úniku informácii do tlače, že Chicágsky americký prokurátor prijíma úplatky od jedného z najväčších zločincov krajiny.“

Začal sa viac potiť. Potôčik stekal po Silasových vlasoch.

Grant naklonil hlavu. Toto začínalo byť zaujímavé.

Silas si odkašľal. „Je tu svedok.“

Svedok.

Schmatol Silasa za golier a bol spokojný, keď videl výraz prekvapenia a strachu v jeho očiach.

„Čo ten svedok vie?“ skoro mu napľul do tváre.

„Ja neviem. Je to pravda,“ Silas koktal. „Chráni ju Pallas. To je všetko, čo viem. Prisahám.“

Ona. Takže to bola žena. Ďalšia skurvená žena.

Grant stisol prsty pevnejšie okolo Silasovho goliera. „Ako sa volá?“

Keď Silas pokračoval v odďaľovaní, Grant ho zatrepal v správnej miere. „Odpovedz mi.“

Silas prehltol.

„Cameron Lynde.“

3 komentáře:

  1. Jejda, už se nám to napíná, těším se na další a děkuji za překlad...:D

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuju za překlad. Klidně by mi nevadilo mít nějakou žhavózní scénku mezi Jackem a Cameron...=D... A taky jsem se chtěla zeptat kolik kapitol kniha má? ;)

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. celkem je 29 kapitol a věř mi, máš se ještě na co těšit ;)

      Vymazat