sobota 9. března 2013

13. kapitola


Jack skontroloval hodinky, keď s Wilkinsom vystúpili z lietadla. Ich let sa oneskoril, meškali cez tri hodiny. K radosti leteckej prepravy.

Je pravda, že mal zlú náladu už pred meškaním letu. Davis bol zavolaný k odbaveniu, zatiaľ čo on a Wilkins čakali na palube, kde si chceli aktualizovať informácie ohľadom vyšetrovania.

Jack vedel, že Davis bol pod tlakom riaditeľa, čo znamenalo, že Davis tlačil na neho. A, bohužiaľ, Jack nemal veľa informácií na hlásenie.

Posledné tri dni strávili rozhovormi so svedkami, ale nezistili veľa. Za prvé, sledoval starých klientov Mandy Robardsovej a expriateľov, hľadajúc každého, kto by mohol byť žiarlivý na jej spojenie so senátorom Hodgesom. V tomto smere však ostali na nule. Aj keď sa Mandy zdala byť favoritom medzi jej klientmi s jej skúsenosťami, žiadny z nich – ani žiadny z jej bývalých nápadníkov – nemal žiadny problém, že mala sex s inými mužmi. Iba s pár klientmi mala bližší vzťah, urobila to, čo urobiť musela – zrejme úplne fantasticky – ale nenadväzovala bližšie vzťahy.

Zvláštnym spôsobom, Jack chápal správanie Mandy Robardsovej. Niektoré práce si vyžadujú určitú úroveň objektivity, vypnutie emócií, aby sa robili veci, ktoré treba urobiť. To bol jeden z dôvodov jeho výbuchu na reportéra ohľadom Cameron, ktorá ho prekvapila viac než ktokoľvek iný – zriedka stratil odstup, dokonca aj v situáciách pod vysokým tlakom. Ona však mala schopnosť dohnať ho k najväčšiemu hnevu, ktorý sa mu dostal pod kožu.

A „neznesiteľné“ bolo to, že zrejme to bola téma tohto týždňa. V poslednej dobe sa zdalo, že Jack nemohol spraviť dva kroky bez toho, aby narážal na niekoho, kto zjavne nemal nič lepšie na práci než na neho močiť. Jeho cesta s Wilkinsom bolo jedno sklamanie za druhým.

Včera leteli do New Yorku, aby vypočuli osoby na zozname, ktoré mohli mať zášť k Hodgesovi. Zoznam vychádzal predovšetkým z jeho nedávneho vymenovania za predsedu senátneho výboru pre bankovníctvo, bývanie a mestský rozvoj. Hodges bol horlivým zástancom zvýšenej regulácie a dohľadu nad finančnými inštitúciami – najmä investičných bánk a zaisťovacie fondy na Wall Street. Jeho prvá iniciatíva ako predsedu bolo vypočúvanie Senátu ohľadom nevhodných obchodných praktík a zrútenie akciového trhu, akt ktorý ho spravil u riaditeľov Wall Street extrémne nepopulárnym.

Jack si nemyslel, že by mohol nájsť lepší tím právnikov, než tých ktorý zastupovali Hodgesa. Tento výlet do New Yorku, sa ukázal zlým. Zatiaľ čo on a Wilkins sa stretli s väčšinou s riaditeľmi zaisťovacích fondov a riaditeľov investičných bánk na zozname, stráviť s nimi čas tvárou v tvár nebolo ľahké. Väčšina z nich nakoniec ustúpila kvôli Jackovej vytrvalosti, iný kvôli Wilkinsovmu kúzlu. Niekoľkí z nich boli tvrdohlaví alebo jednoducho skoro odmietali hovoriť s hocikým z FBI.

Zatiaľ čo on a Wilkins boli v New Yorku, jeden z vyšetrovacích špecialistov z ich kancelárie dával dokopy súbor fotografií všetkých ľudí, ktorých vypočúvali. Pôvodný plán, než ich let meškal, bol, že on a Wilkins sa zastavia v kancelárii vyzdvihnúť súbor, potom pôjdu ku Cameron a ukážu jej fotografie. Jack dúfal, že možno spozná niekoho, koho videla v ten večer pred vraždou – pravdepodobne niekoho, koho si mohla všimnúť v hale, reštaurácii alebo dokonca na trinástom poschodí.

„Čo si myslíš?“ spýtal sa Wilkins, keď kráčal cez terminál, smerom k parkovisku, kde sme nechali auto ráno pred tým. Skontroloval som svoje hodinky.

„Je sedem pätnásť. Myslím, že to je príliš neskoro na to zastaviť sa za Cameron. Povedal som jej, že tam budeme pred hodinou. Povedala, že má plány na večer – ona by dokonca už nemusela byť doma. “

Jack to skontroloval znova. „Aké plány?“

Wilkins pokrčil ramenami. „Nepovedala. Prečo?“

„Žiadny dôvod. Len sa pýtam.“ Jack vytiahol mobil a zavolal Kaminovi. Po fiasku v stredu, dostal jeho aj Phelpsovo číslo, aby ich mohol nájsť kdekoľvek.

Kamin odpovedal na jeho telefonát a potvrdil, že Cameron je stále doma. „Mala by tu byť– má tam niekoľko kamarátok a vyzerá to, že zostanú vo vnútri,“ povedal.

Jack mu poďakoval a zavesil, pretože nechcel, aby mal policajt šancu vyjadriť sa k tomu, čo takmer videl v stredu večer. „Takmer“ táto časť bola pre Jacka kľúčová – keby skutočne pobozkal Cameron, musel by uznať túto skutočnosť, aj keď len pre seba. Ale keď to bol len takmer bozk, mohol predstierať, že sa nič nestalo. Čo bolo presne to, čo má v pláne urobiť.

„Prečo len jednoducho Cameron nezavoláš a požiadaš ju, či by sme sa nemohli zastaviť?“ spýtal sa Wilkins.

„Pretože povie nie, a ja to nemôžem urobiť zajtra,“ povedal Jack. Bol to jeho prvý deň voľna od chvíle, keď sa dostal späť do Chicaga a on si urobil plány, chcel zobrať synovca do Shedd Aquarium.

„A pondelok bude späť vo svojej kancelárii a tam by som to radšej neriešil. Nikto nemá vedieť, že s nami na tomto prípade pracuje.“

„Ak ju chceš vidieť Jack, je to v pohode, len to priznaj.“

„V poriadku chcem ju vidiet – tak, že sa pozrie na tieto fotografie.“

Wilkins mu poklepal na rameno. „Stále sa drž tohto príbehu, kamoš.“

Jack stál pred Cameroniným domom. Z toho čo videl cez okná, muselo tam byť najmenej pätnásť alebo dvadsať žien.

„Myslel som si, že povedali, že tam má byť niekoľko priateliek,“ povedal Kamin. Dvaja z nich, spolu s Phelpsom a Wilkinsom, stáli pri tajnom aute a pozorovali z ulice ako sa asi dvadsať žien okolo tridsiatky, oblečené v džínsach s vysokými podpätkami s ružovými darčekovými taškami, približuje ku Cameroniným dverám a zvonia na zvonček. Štíhla, štýlovo oblečená blondínka otvorila dvere. Bol tam hlasný krik a objímanie, potom dvere zavreli a všetko stíchlo.

Kamin pokrčil ramenami. „V tej dobe to bolo len pár priateliek.“

„Nemysleli ste si, že stálo za to povedať do telefónu, že má dnes večer rozlúčku so slobodou?“

„Čo ste mali v pláne na ceste sem, agent Pallas.“

Jack držal hubu, pretože si uvedomil, že by sa chytil do pasce.

„Čo si myslíš, načo sú tie ružové tašky?“ opýtal sa Wilkins, jeho hlas bol plný údivu.

Phelps stál vedľa neho s podobne vypleštenými očami a hrôzou. „Je to hra. Každé dievča si kúpi pár spodnej bielizne, niečo čo normálne sama nosí. Nevesta má uhádnuť, kto priniesol, aký pár. Ak nevesta neuhádne, musí urobiť snímku ak uhádne, to dievča musí piť. “

„Cameron sa obávala, že Amy si pomyslí, že tá hra je lacná, ale trvali na tom sesternice, však?“ povedal Kamin.

Jack sa znovu pozrel. „Chlapci, vy sa dostávate do tohto všetkého.“

Phelps sa pousmial. „Keď dievča ako Cameron hovorí o spodnom prádle, budete počúvať.“

„A čo ty Jack? Mohol by si to urobiť?“ Wilkins sa opýtal.

„Urobiť čo?“

„Z dvadsať párov spodnej bielizne. Myslíte si, že by ste mohli prísť na to, ktorá dvojica patrí Cameron? “

Jack už bol vypočúvaný bodaním nožom, strelnou zbraňou, ale do pekla pri tejto otázke sa zvíjal rovnako ako vtedy. Pretože teraz na ňu myslel v spodnom prádle.

„Nevidím dôvod prečo by som mal mať nejaký zvláštny záujem o to,“ odpovedal nevrlo. „Myslíte si, že na to prídete?“

„Nie, ale nesnažili ste sa ju pobozkať pred troma dňami,“ povedal Wilkins.

Jack sa zamračil na Kamina a Phelpsa. „Vy dvaja hovoríte všetky druhy príbehov, však?“ Kývol na Wilkinsa. „Mali by sme ísť.“

Wilkins pokrútil hlavou. „V žiadnom prípade. Prišli sme ukázať Cameron tieto fotografie a to je to, čo aj urobíme.“

Jack ukázal na dom. „Nemôžeš naozaj uvažovať o tom, že tam pôjdeš.“

Wilkinsove oči žiarili vzrušením. „Ach, ja samozrejme pôjdem. A ty tiež, si môj partner.“

„Myslíš si, že ísť do peňaženky je nedotknuteľné? Infiltrovať sa na rozlúčkovú párty je ďaleko za tým.“

Wilkins si založil ruky dychtivo. „Ja viem. A nikdy už nebudem mať výhovorku ako túto“.

„Si agent FBI, “ Jack mu pripomenul.

„Som tiež slobodný muž, Jack. A vo vnútri tohto domu je dvadsať nádherných žien, ktoré sú pripité a ukazujú svoje nohavičky. Je to jasné.“ Odstrčil sa od auta a zamieril k domu.

„To sa ti ľahko hovorí, dobrý policajt. Ja som ten kto za to schytá peklo,“ Jack zahudral, keď ho nasledoval.

Wilkins sa usmial. „Ja viem. To je to, čo to robí tak dokonalým.“

***

Cameron stála pred chladničkou, snažiac sa nájsť miesto, kde by vložila všetky zvyšné zásoby syrov, ovocia a hľuzoviek. Amyna sesternica Jolene, vykukla spoza dverí.

„Takže kedy príde ten striptér?“Cameron pokrútila hlavou.

„Hovorila som vám, že nebude žiadny striptér.“ Stíšila hlas, keby Amy počula slovo striptér, nastalo by peklo. Ako družička dostala prijateľný zoznam činností a podujatí pre rozlúčku so slobodou a nahé mužské telo na ňom jednoznačne nebolo.

Niet divu, že Amyna ďalšia sesternica Melanie sa oprela hlavou o dvere chladničky. Rovnako ako na konci knihy, prišli vo dvojici – ak ste videli jednu mohli ste si byť istý, že druhá je niekde po blízku.

„Mysleli sme si, že to hovoríš iba preto, aby Amy nič netušila,“ povedala Melanie.

Cameron si všimla, že sesternice majú podivný, pasívne-agresívny spôsob využívania kolektívneho „my“, keď vyjadrujú s niečím nespokojnosť.

„Áno predpokladali sme, že to všetko je veľká hra, aby bol každý prekvapený,“ pridala sa Jelene.

„Ak by to bolo otázkou peňazí, radi by sme za to zaplatili,“ navrhla Melanie.

Cameron si musela zahryznúť do jazyka. Ach nahé mužské telo, boli ochotné minúť ich čas a peniaze. Ale v duchu kamarátstva družičiek nahodila úsmev.

„Nie je to otázka peňazí. Sľúbila som Amy, že nebudú žiadni striptéri. Je mi ľúto.“ Výmenou za to sa dohodli, že žiadneho nahého nedostane od Amy v prípade, že sa niekedy zasnúbi. Niečo takéto nevyzerá pravdepodobne, pretože v poslednej dobe za a) nemala žiadneho priateľa a za b) nemala žiadne vyhliadky. Mala len krátkodobé vzťahy, prvý bol s Maxom a potom s tým bizarným takmer bozkom na jej prahu s Jackom.

Rozhodla sa, že to bolo postraumatickým stresom. Určite. Bola „ušným“ svedkom vraždy, potom všetkom – jeden mohol prakticky očakávať, že sa za takýchto okolností bude správať bizarným a divným spôsobom.

Amy vošla do kuchyne. „Niekto je pri dverách Cameron. Je to Muž.“

Oči sesterníc sa rozžiarili, keď si vymenili chamtivé pohľady: nahé mužské telo prišlo.

Amy ukázala vyčítavo na Cameron. „Sľúbila si to, ak je to to čo si myslím, že je, varujem ťa: zaplatíš za to desaťnásobne, keď príde rad na teba.“

Cameron sa usmiala, keď prechádzala okolo Amy, aby odpovedala tomu kto bol pri dverách. „Kľud. Je to pravdepodobne vodič limuzíny, aby nám dal vedieť, že dorazil.“ Amy ju nasledovala von z kuchyne, potom sa prudko zvrtla doľava a vyrazila hore po schodoch.

„Naozaj Amy to nie je striptér.“ Cameron sa zasmiala.

„Len si kontrolujem make-up,“ Amy zvolala, keď vyšla z dohľadu.

Cameron skontrolovala kukátko. Prekvapivo to nie je vodič limuzíny. Otvorila dvere.

„Agent Wilkins“ vyšla von a čiastočne zavrela za sebou dvere kvôli súkromiu. „Je všetko v poriadku?“

Wilkins sa usmial. „Vyzerá to, že tam máte nejakú párty. Je to na nejakú špeciálnu príležitosť?“

„Priateľka Amy má rozlúčku so slobodou.“

„Rozlúčku so slobodou, nehovorte? Wau prial som si, aby sme to videli.“

„My?“ Spýtala sa Cameron.

„Jack sa potuluje niekde okolo. Hovoril niečo o kontrole bezpečnosti vonkajšieho okolia. To je kód FBI pre zdržovanie. Každopádne sme tu, aby sme vám ukázali tie fotografie, o ktorých sme hovorili.. “ Posunul sa na bok pokúšajúc sa nazrieť dovnútra.

„Myslela som si, že to budeme robiť dnes popoludní. “

„Let meškal. Vidím, že ste zaneprázdnená, môžeme sa vrátiť niekedy inokedy. “ Wilkins na ňu zablysol, čo bolo bez debaty jedným z najlepších policajných škerení, aké kedy videla.

Cameron súhlasne pokývala. „Nie zlé. A tento krát ste mi dokonca nemuseli ani priniesť kávu. Môžeme to urobiť do dvadsiatich minút?“

„Pätnásť“ sľúbil Wilkins.

Ukázala mu, aby vošiel dnu. „Poviem, že ste tu, aby ste so mnou prebrali jeden z mojich prípadov. Samozrejme som ostatným dievčatám nepovedala o tom, čo sa stalo. “ Ostatným okrem Amy a Collina, ktorí vedeli, že je sledovaná kvôli preventívnemu opatreniu.



Dvere za ňou sa rozleteli. Jolene a Melnie sa postavili do dverí.

„Čo si nepovedala ostatným dievčatám, čo?“ chcela vedieť Jolene. Zazrela Wilkinsa a usmiala sa. „Ja som to vedela. Cameron, naozaj sem prišli. Vedeli sme, že by si nás nesklamala.“ So starostlivým okom si prezrela Wilkinsa od hlavy až po päty. „Hmm. Vyzeráš trochu chudý.“

„Prepáčte?“

„Myslia si, že ste striptér,“ vysvetľuje Cameron.

Wilkins tým bol zrejme polichotený. „Ach – je mi ľúto madam, som len agent FBI“

Melania žmurkla „Iste, že si.“

„Nemali by ste mať nejakú uniformu?“ opýtala sa Jolene. „Tieto veci sa potom zdajú byť viac autentické.“

„Ale ja som špeciálny agent. Iba žiaci nosia uniformy.“

Jolene zdieľala pohľad s Melanie. „To je novinka.“

Cameron sa chystala navrhnúť, aby im ukázal odznak, keď Jack vyšiel hore po schodoch a zastavil sa na jej prahu.

„Je mi ľúto, že meškám,“ povedal s pokývnutím.

Sesterniciam padla sánka, pretože každá z nich prvý krát videla Jacka. Mal na sebe džínsy a tmavý blazer, košeľu s otvoreným hrdlom. Objektívne, Cameron vedela, čo vidia: vysoký, snedý, priateľský, nádherná tvár bla bla bla sexy, štíhly, telo, ktoré bolo šité na mieru pre všetky druhy hriechov – kto sa stará? Určite nevenovala žiadnu pozornosť týmto veciam.

Jolene natiahla ruku a zdrapla Cameron za rukáv. Odtiahla ju na stranu.

„Do riti? Koľko toho budeme musieť zaplatiť za jedného?“ zašepkala.

Cameron sa odmlčala. „Viete, to mi agentúra nepovedala. Niekto by sa ich mal asi opýtať, čo si účtujú za celý výstup.“

Jolene a Melanie sa na seba pozreli. „Ideme na to.“

Cameron sa usmiala, keď sa sesternice vybrali za Jackom.

3 komentáře:

  1. Výborné, těším se na další překlad a doufám, že bude brzy...:D

    OdpovědětVymazat
  2. Na konci jsem se musela nehorázně tlemit. Jinak to nešlo... =D... a taky jak Phelps a Kamin dali Jackovi sežrat ten ,,polibek"... Díky za překlad a korekturu. Skvělá kapitolka. Jsem zvědavá, jak se z toho Jack vyvlíkne... =D

    OdpovědětVymazat
  3. :) každá kapitola končí v tom najlepšom, no hrozné...

    OdpovědětVymazat