sobota 2. března 2013

11. kapitola


Kým čakala vo vstupnej hale, Cameron sa pošmykla na kabáte a zviazala si opasok kabátu okolo pása. V Chicagu bol teplý októbrový večer, ale vzhľadom k tomu, že mala oblečene šaty bez rukávov bol pojem „teplý“ veľmi relatívny.

„Môžem to prebrať dôstojník. Ďakujem vám. “

„Ďakujem vám agent Pallas, ale nie je potreba.“ Odpovedala chladne.

„Počkám s dôstojníkom Zuckermanom, kým Kamin a Phelps prídu.“

Jack ju ignoroval a ukázal odznak Zuckermanovi. „Jack Pallas. Hovorili ste s mojím partnerom po telefóne pred pár minútami, tak ste si vedomý, že FBI má právomoc na vyšetrovanie pani Lyndeovej, ktorá je v tom zapojená. Uistím sa, že sa dostane v bezpečí domov.“

Cameron sa pozrela ako dôstojník Zuckerman prikývol a zaželal jej dobrú noc. Potom, čo odišiel, sa pozrela na Jacka. „Prečo ste to urobili?“

„Pretože sme neskončili v našej konverzácii.“

„Verte mi, že sme už skončili.“

On pokrútil hlavou. „Nie.“ Presunul sa k nej tak blízko, že Cameron musela zdvihnúť hlavu, aby na neho videla.

„Čo ste mali na mysli, keď ste povedali, že som videl to, čo som chcel vidieť v to ráno?“ Študoval jej tvár, hľadajúc odpovede. „Čo ďalšie by som mal vidieť?“

Cameron si udržala pôdu pod nohami. „Ak je to nejaký druh vyšetrovacej techniky, tak to nefunguje.“

„Som v tom strašne dobrý, keď potrebujem byť, viete.“

„Aké šťastie pre nás, že nemám v pláne pokračovať v tomto rozhovore.“

„Možno vám napadne nejaká myšlienka po ceste domov.“

Cameron trvalo sekundu než pochopila. „Ja nejdem s vami domov.“

Jack prikývol. „Už som volal Kaminovi a Phelpsovi a povedal im, že sa s nimi stretneme pri vašom dome.“

„Prečo?“

„Hovoril som vám, neskončil som s našou konverzáciou.“ Pousmial sa. „Čo sa deje? Neveríte si v mojej blízkosti?“

Cameron zodvihla obočie. Ťažko. „Fajn. Poďme nech to máme za sebou. Kde máte auto?“

„Zaparkované na ulici pred mojím bytom.“ Ukázal za ňou. „Berieme toto.“

Cameron sa otočila a pre budovou uvidela zaparkovanú motorku. Nebola žiadny expert na motorky – to ani náhodou – tak neskôr, keď ju Collin preruší v tomto bode, keď bude líčiť podrobnosti večera, aby sa jej opýtal päť tisíc prekliatych otázok o tom na akom druhu motocykla Jack jazdí, najlepšie čo mohla urobiť, bolo sa ho opýtať na to. Nie, nebol to Harley a nie nebola jedna z tých raketových športových motoriek.

Bola strieborná a čierna a určite to bola motorka zlého chlapca. Ale zlý chlapec v rafinovanom, podhodnotenom spôsobe.

Hodí sa k Jackovi.

Ale napriek tomu. Bola to motorka.

„Ja sa na to nedostanem“ povedala mu.

„Nikdy predtým si nebola na motorke? “ hádal.

„Ach nie. To nie je pre mňa.“

„Ako viete, že to nie je pre vás, ak ste na nej nikdy neboli, ani na jednej? “

„Pre začiatok, sú nebezpečné.“

„Nie v tých správnych rukách“ Jack pristúpil k motorke a nasadol.

Cameron mala pripravené odseknutie, ale zomrelo jej na perách. Do riti, vyzeral smiešne príťažlivo na tej motorke.

Jack prikývol. „No tak – ideme.“

Prešla okolo „Ako mám ísť na tú vec v šatách?“

Neurobil viac ako žmurknutie. „Ten výrez na vašich stehnách by mal stačiť.“

Tak.

Všimol si výrez na jej šatách

Nadvihla si šaty a vyliezla, pritom ukázala veľa z nôh. Hups. Upravila si bundu a zakryla sa, premýšľajúc koľko toho Jack videl. Keď sa na neho pozrela, z výrazu na jeho tvári poznala, že videl toho dosť.

„Ach jo – šaty fungujú v pohode,“ povedal s teplejším leskom v očiach, ako bola zvyknutá vidieť.

Cameron si ovinula kabelku okolo zápästia a položila si ju do lona. Pátrala okolo sedadla na jej rukoväte. „Čoho sa mám držať?“

„Mňa.“

Aké príhodné. „Možno som mala jednoducho trvať na Phelpsovi a Kaminovi,“ povedala nervózne.

„Príliš neskoro teraz vycúvať,“ Jack siahol okolo nej a vytiahol helmu zo zadného sedadla. „Človek nikdy nevie, možno prekvapíte samú seba a vlastne sa vám to zapáči.“ Podal jej helmu. „Zoberte si toto.“

„A čo vy?“ spýtala sa.

„Dostanem sa z toho.“

Aspoň by mohol ísť opatrnejšie. Alebo v to dúfala. Nasadila si helmu na hlavu a Jack naštartoval motorku s hlasným revom. Bez premýšľania ho chytila okolo pása zišla nižšie, aby dosiahla lepšiu priľnavosť.

Pred tým než vyrazili – pretože by to mohli byť pravdepodobne jej posledné slová, si zdvihla štít a naklonila sa dopredu, aby povedala cez motor motorky.

„Nerobte nič bláznivého. Som hlavnou družičkou na svadbe mojej najlepšej priateľky Amy a ona by ma zabila ak by som musela ísť uličkou na kolečkách. Navyše som dostala tieto nové štvor palcové podpätky, len pre túto príležitosť a nebudú dobré s barlami. “

Zatvorila štít na prilbe.

Jack sa otočil na svojom sedadle a otvoril štít. „Nebojte sa – keďže je to prvý krát, budem extra jemný.“ So žmurknutím, zatvoril štít.

Znova otvorila štít. „Pekná narážka. Mám sa nechať očariť..?.“

Jack sa otočil a zavrel jej opäť štít. „Je mi ľúto, žiadne ďalšie rozprávanie, rozptyľuje to vodiča“

Spoza helmy Cameron zavrela ústa vo frustrácii. Ak zabije oboch na sprostej motorke, tak ju naozaj naserie to, že nemohla povedať posledné slová.

Ale ako odchádzali preč od budovy, jej strach rýchlo prevládol nad tou mrzutosťou.

Objala ho pevne okolo pása. Išli cez Michigan Avenue, keď ich zastavilo červené svetlo, zastavilo ich na jazere Shore Drive. Cez helmu, videla ako svetlo na križovatke zasvietilo na červeno, potom na oranžovo a zatvorila oči ako ich signál zasvietil na zelenú. Vyrazili závratnou rýchlosťou.

Keď otvorila oči, frčali cez Oak street podjazd, potom boli náhle vonku na otvorenom priestranstve, kde sa na pravej strane rozpriesterala široká plocha jazera Michigan.

Impozantné vlny z jazera narážali proti sebe a nemohla si pomôcť, Cameron sa obzrela cez rameno na svoj obľúbený výhľad na mesto: budovu Hancock a ďalšie mrakodrapy rastúce majestátne pri jazere spolu s blikajúcimi svetlami z ruského kolesa na Navy Pier. Každý trpko mrazivý február, kedy sa pýtala samej seba, prečo žije v Chicagu, bol tento pohľad odpoveďou.

Otočila sa a pritiahla sa bližšie k Jackovi, potom sa hnali na ceste okolo Lincolnovho Zoologického parku a prístavu. Vzduch bol svieži, ale ona mala kabát a väčšinu vetra zablokoval on. A rovnako ako nerada priznáva jazda bola...... vzrušujúca. Adrenalín jej prúdil v žilách aj o niekoľko minút neskôr, keď spomalil na výstupe okolo jazera v Belmont prístave, kde si otvorila štít na helme.

„Vezmite to dlhšou cestou“ povedala bez dychu do Jackovho ucha.

Bolo to ťažké povedať cez motor motorky, ale bola si takmer istá, že počula jeho chichot. Keď spomalil, upokojila sa a uvoľnila zovretie okolo jeho pása. Bez premýšľania, len náhodou sa jej pravá ruka obtrela cez jeho brucho. Cítila ako sa jeho brušné svaly stiahli v rekcii na jej dotyk, boli pevné a tvrdé ako skala.

A v tom momente začala myslieť na sex.

Jej obranou bolo to, že on bol najsexi muž, akého kedy videla. Tiež nepomohlo to, že ho zvierala rukami aj nohami. Ako šli, príjemne a pomaly pozdĺž bočných ulíc, sa Cameron snažila nemyslieť na tento deň. Ale potom zastavili na križovatke a ona si všimla ako Jack pracoval s riadidlami ako roztočil motor – skoro ako pohladenie – a začala si predstavovať ďalšie veci, jeho ruky by hýčkali, mal silné ruky, ktoré by ju mohli zdvihnúť, pridržať, pritisnúť ju na stenu ... a uvedomila si, že jej myseľ bola zatemnená, že by potrebovala rebrík, aby ju z tade dostala von, a tak sa len nechala unášať jej prelietavou fantáziou.

Dostávali sa do dobrej časti v jej hlave – v jej mysli si upravila scénu z dňa, keď Jack a Wilkins prišli, aby jej povedali o dohľade, ale tentoraz to boli len ona a Jack (nemala potuchy ako sa dostal do jej domu, zbytočné detaily) a tentoraz vyšla práve zo sprchy (s dokonalým makeup-om a vlasmi, samozrejme) a on čakal v spálni (akt, ktorý by prichádzal v reálnom živote, ale bolo posúdiť dej) povedal niečo prešibané o tom, že je hlavným svedkom a ona povedala tiež niečo ľstivé späť (neprichádzala to v presnom poradí, ale bohužiaľ sa tento rozhovor stal zbytočným) a potom odhodila uterák na zem a podišla bližšie bez akéhokoľvek ďalšieho slova sa zvalili na posteľ a ...

Zastavil pred jej domom.

Motorka zastavila a Cameron blikla späť do reality. Sedela tam, a potrebovala chvíľu na spamätanie sa, pokúšala sa sústrediť na to, že ten muž s ktorým bola, bol Jack Pallas, ktorý mal problémy s ňou v ich krátkej, ale zlej spoločnej histórii.

Všimol si, že sa nehýbe, otočil sa a otvoril jej štít na prilby.

„Ste tam v poriadku?“

Cameron sa strhla. „Samozrejme – som v poriadku.“ Zložila si helmu, podala mu ju a dokonca sa jej podaril nonšalantný pohľad. Alebo si to myslela.

Jack sa na ňu pozrel bližšie. „Vy sa červenáte?“

Cameron pokrčila ramenami. „To si nemyslím. Možno je tam trocha tej farby z vetra.“

„Veď ste mali prilbu.“

Pravda.

Čas odísť.

Cameron zliezla z motorky tak rýchlo ako jej to šaty a topánky dovoľovali.

Jack zaparkoval motorku vedľa chodníka a tak pridal jej pár centimetrov, aby jej uľahčil zosadnutie. „Vďaka za zvezenie. Dobrú noc.“

Otočila sa a zamierila k prednej bráne. „Počkajte – musím skontrolovať váš dom.“

Zamračila sa, že na to zabudla. „Dobre, potom sa s tým poponáhľajte.“ povedala cez rameno.

Dostala sa k bráne a siahla po kľučke, keď jeho ruka padla na jej.

„Snažíte sa ma zbaviť, čo?“ spýtal sa.

Cameron sa otočila. „Áno.“

Jack sa odmlčal, akoby videl niečo, čo nečakal. Urobil krok smerom k nej. „Prečo sa takto na mňa pozeráte?“

O-ou ... problémy.

Snažila sa to zahrať preč. „Ako ako?“ Otvorila bránku a cúvala smerom ku schodom.

Jack sa pohol, aby ju dohonil. „No takto.“

Cameron položla ruku na kamennú rímsu a začala pomaly stúpať po schodoch hore. „To si len predstavujete.“

Pokrútil hlavou. „Nie.“

„Musela som to dostať z mojej prvej jazdy na motorke“ klamala. A možno tiež od premýšľania nad niečim iným .

Nestyda.

Jack zaťal zuby. „Kristepane Cameron.“ Ako cúval s ňou k dverám, jeho výraz bol z časti nahnevaný, z časti ... wow – niečo úplne iného. „Čo mám sakra robiť, keď sa na mňa takto pozeráte?“

„Ignorovať to. Sústreďte sa na to, že ma nenávidíte.“

„Snažím sa. Naozaj sa snažím.“

Mal ju v pasci oproti dverám. Cameron napadlo, či mohol počuť tlkot jej srdca, keď tĺklo tak rýchlo.

Jack jej položil ruku na jej bok. Taký jednoduchý dotyk, ale Cameron napriek tomu vzdychla . Chrbtom sa oprela o dvere, jediný pohyb pochádzal z jej hrude, jej krátky a rýchly dych v očakávaní.

Jackov pohľad padol na jej pootvorené ústa. Ďalšou rukou jej zaklonil hlavu, pritisol ju s jeho tmavými očami tak horúcimi, že cítila žiaru v jej žalúdku.

Vedela, že ho má odstrčiť preč.

Nechcela to.

Jeho pohľad zmäkol. „Cameron“ povedal chrapľavo a mala pocit ako by sa roztápala. Vedela, čo ide urobiť, zavrela oči a cítila , že sa jeho pery jemne obtreli o jej a on práve vtedy –

Prestal.

Zažmurkala v zmätku, Cameron pozerela ako sa Jack stiahol späť.
„Máme spoločnosť,“ povedal zastreným hlasom.

Pozrela sa cez rameno a uvidela známe neoznačené auto zaparkované na ulici pred jej domom. Phelps a Kamin.

„Kedy sa sem dostali?“ spýtala sa.

„Práve teraz. Počul som auto prichádzať.“ Jack ukázal na dvere. „Máš kľúče?“

Prikývla a snažila sa prečistiť si hlavu. „V mojej kabelke.“ Vytiahla kľúče a odomkla dvere.

Jack prešiel okolo nej a vstúpil dovnútra. „Zostaň vo dverách, kde ťa Kamin a Phelps môžu vidieť.“ Potom išiel skontrolovať dom.

Cameron tam stála a čakala, snažila sa spracovať, čo sa to stalo medzi ňou a Jackom. Rýchlo prišla k rozumu, ako sa vyrovnávala s tým, že skoro spravila veľkú chybu, len jej telo nie je ochotné prijať si tento fakt.

Vzchop sa, hovorila si, keď Jack zostúpil po schodoch z druhého poschodia.

„V poriadku“ povedal, keď sa priblížil.

Cameron vyšla z dverí, vedela, že fyzická vzdialenosť bola jej najlepšou obranou proti nemu.

Jack si všimol jej rýchly ústup. „Nezabudni za sebou zamknúť dvere,“ povedal stroho.

Vyšiel z dverí.



Jack sa ponáhľal dole po schodoch a snažil sa zistiť, kedy presne sa stal takým idiotom.

On ju skoro pobozkal. A ak by ho Phelps a Kamin svojim príchodom nevyrušili, urobil by to.

Bolo to zrejmý a zlý nápad. No v tomto sa zdalo, že súhlasí.

V tej chvíli bol zaskočený tým pohľadom, ktorým sa na neho pozerala, keď zosadla z motorky – čo to do pekla bolo – ale teraz sa na to zameral znovu. Bola jeho svedok. Ešte dôležitejšie, ona je Cameron Lyndeová a to znamenalo ruky preč. V poslednej dobe sa k nej dostal príliš blízko a opäť by sa mohol spáliť. Nie je to nič, čím by si chcel prejsť znova.

Páčilo sa mu byť naspäť v Chicagu. Bol osamelou osobou, nemal tony kamarátov, ale jeho mladšia sestra a jeho dvojročný synovec žili blízko mesta. Plánoval zostať v Chicagu a to znamenalo, nemať žiadne zápletky, najmä v prípadoch, keď sa do toho zapojila Cameron. Jack šiel po obvode domu a kontroloval, či boli všetky okná a dvere zabezpečené. Keď skončil, zavrel prednú bránu a zamieril k neoznačené autu zaparkovanému na chodníku. Nemal potuchy, ako veľa Kamin a Phelps videli, ale neuškŕňali sa alebo neciveli ako šiel, tak to bral ako dobré znamenie.

Okno spolujazdca sa stiahlo, keď šiel k nim a Jack vedel, že je v trabloch, keď zbadal výraz staršieho policajta.

Kamin sa súhlasne usmial. „Takže to je dôvod, prečo ste ju chceli zaviezť domov z reštaurácie.“

Phelps sa naklonil cez sedadlo. „Takže to znamená, že nepôjde na svadbu s Maxom – investičným bankárom?“

Toľko k dúfaniu, že nič nevideli.

5 komentářů:

  1. jen tak dál, Jack je boží :D díkza překlad :)

    OdpovědětVymazat
  2. Super překlad. Díky

    OdpovědětVymazat
  3. wow... Tahle kapitolka byla teda žhavá... Nechápu proč Cameron neřekne Jackovi, že mu zachránila zadek... Děkuji.za překlad a korekturku...=)

    OdpovědětVymazat
  4. Souhlasím s ostatními, parádní překlad, jsem opravdu zvědavá, jak se to ještě vyvrbí...:D

    OdpovědětVymazat
  5. Babeny moc ma teší, že sa vám tak páči môj preklad. Samozrejme vďaka aj korekturke :)
    no a máte sa na čo tešiť, je to lepšie a lepšie :)

    OdpovědětVymazat